Pod slovenskou vlajkou Vraj sme všetci na jednej lodi. Kdeže! Sme na dvoch: jedna smeruje k Bahamám, druhá ku dnu. Problém zvaný pravda Vo víne je pravda. Ale v ktorom druhu? V ktorom ročníku? V ktorom sude? V ktorej fľaši? A po koľkom pohári? Poznámka k oznámeniu„... navždy nás opustil vo veku 79 rokov, po dlhej, ťažkej chorobe... "Nuž áno, veď okrem trochy radosti čo iné je život? Keď je somárovi dobre, ide na ľad tancovať, a na ľade je mu super. Zatiaľ múdri opatrne sedia či ležia doma nehybne ako v sadre. Nehovor Nehovor, že rýchlo pijem. Čo, ak budem už len krátko žiť? Najnovšie z ortopédie Postmoderna nie je nič iné, len sa naučiť používať cudzie nohy ako vlastné barly. Chvála mizantropie Mizantrop je človek s mizernou povahou, ale vynikajúcim vkusom. Momentka z debaty Kto chce so mnou polemizovať, musí mať sakramentsky pádne argumenty alebo aspoň spolovice nedopitú fľašu. Literárny týždenník 2001/18

Ako je to už dávno! Zajazdili sme si na všetkom, čo sa pohybovalo na vlnovke, tobogane, Divej myši, Galaxii, elektrických autíčkach a na ruskom kole. Kúpili sme si cukrovú vatu, párky v rožku, zmrzlinu, kandizované jablká, karamelizovanú kukuricu, limonádu, sladké drievko a pečené špekáčiky. Vyznávali sme zásadu, že ak sa nám má z niečoho obrátiť žalúdok, prečo si ho šetriť. Bol to prejav našej životnej filozofie keď je somárovi dobre, ide na ľad tancovať. Z mojich synov sa stali muži, oženili sa, zarábajú si na živobytie na takéto detské šantenie sú už pristarí. Ale ja som znova začal chodiť do lunaparku, lebo tentoraz ja sa cítim od nich mladší. Manželka vraví, že hľadám svoje detstvo. Naozaj? Možno ho aj nájdem. Medzitým som sa pokúšal žiť ako dospelý. Už viem, ako to chutí. Nemusíte ma veľmi presviedčať. Nie že by som sa znova vozil na atrakciách, alebo nadžgával gebuzinami z každého stánku. Fulghum, Robert: Ojoj. Bratislava: Slovenský spisovateľ 1998.

Kuchyňu osvetľovalo iba svetlo z chodby, ktorou prišla žena, a svetlo prenikajúce cez okno nad kuchynskými dverami z predizby. Videl na ňu dobre, stála vo dverách dobre osvetlená, on ona naňho už horšie, aj za oknom vládla ešte tma. Zlosť z neho nevyšumela, preto mal odvahu dôraznejšie odpovedať. „ Nemusí každý zaraz vidieť, že sa vzmáhaš. Nelietaj ty vysoko, Eva, nože nelietaj... budú ti závidieť. Vieš? A mysli ty aj na to, že keď je somárovi najlepšie, tak tájde na ľad. To ľudia dobre vedia, majú to od starých, čo už všeličo preskákali, tak je. Ty vravíš šťastia, a ja vravím, že sme tu málo. Tak i tak. Tu v Palánku... aj na svete. Či ty vieš, čo bude zajtra ? Ja ni, ja ni, Eva. Ani ty nie. Len sa ty načisto nespoliehaj na to tvoje šťastia, ale radšej na rozum. Ballek, Ladislav: Pomocník. Bratislava: Smena 1980.

Text dokladu zvýraznené príslovie text dokladu uviesť prameň

Bol jej najhľadanejším žolíkom, prebojúvajúc rousseauovský štýl "návratov k návratom", zvaný neoprimitivizmus. Proletárskym krokom vkročil na parket pánskeho Moskovského salónu. Proti móde žiadne dišputy - a tak jeho úmyselné primitívčiatka zdobili steny domácich výstav Mládežníckeho spolku a vrcholili parádnou ruskou jazdou v Mníchove na maliarskych dostihoch s chýrnou avantgardnou skupinou Modrý jazdec. Mužom avantgardy číslo jeden sa však stal až na pamätnej revolučnej výstave nazvanej Somársky chvost. Ako to už býva, "čím sa somárovi lepšie darí, tým viac vôkol seba kope". Práve v čase, keď u vzdelaného i snobského publika vrcholil záujem o moderné umenie, vrcholili aj názorové prúdy ruskej avantgardy, pri ktorých, ako to už v tejto krajine býva, padajú v nezmyselných vzájomných súbojoch múdre hlavy, ako tá Puškinova či Lermontovova. Primáš medzi primášmi, najruskejší z modernistov napľul vtedy na diela Európou uznávaných bratov Burljukovcov a pomenoval ich "dekadentnými imitátormi Mníchovčanov". Ešte horšie obišli predstavitelia Kárového dolníka - ako " parížski lokaji kopírujúci Cézanna"! Nové slovo 2008-05-06

„Oni si totiž tú revolúciu robili predovšetkým sami pre seba." "Dúfam , že mi tu zas nebudete čítať nejaké listy z Kysúc," zaprotestovala Kahanková. "Do boja proti totalite sa predsa zapojili i tisíce obyčajných ľudí - robotníkov a študentov." "Práve preto sa tejto revolúcii hovorí nežná, povedal Pytlíček," lebo to bola revolúcia plných žalúdkov, taká, akú v ľudovej reči oddávna charakterizuje príslovie: keď je somárovi dobre, ide na ľad tancovať. Obyčajní ľudia podľahli filozofujúcej inteligencii a tá ich, ako už veľakrát v dejinách, opäť zneužila na šírenie svojich prázdnych hesiel. Pretože skutočná revolúcia, taká, ku ktorej príde vždy vtedy, keď už ľudia zápasia o holú existenciu a nemajú čo stratiť, nikdy nebýva pokojná, nežná, či zamatová." "Tu by som rada pozdvihla protestný hlas," povedala Kahanková ako v antickej dráme. Nové slovo 2008-05-06

Dala som sa Tomášom zvábiť do zlatej klietky. Ale pohodlné zariadenie môjho domu, obrazy, čačky, izby, ba ani hudba mi už celkom nestačia. Čím to je? Postavenie domácej panej a ženy svojho muža mi už nestačia. Chcem byť moderná žena. Ja, Julinka, zavše neviem ako ďalej. Pol života som už premrhala! A čo som urobila? Prečo som žila? Ani deti nemám. Začínam trocha blaznieť, vieš? Je mi asi veľmi dobre. A keď je somárovi najlepšie.. Veď vieš, ako sa to hovorí. Po čomsi túžim. Túžim a túžim. No sama neviem po čom. Ach, zavše sa mi žiada preplávať more, toľkú silu v sebe cítim! Ale to je taká sila, nazdávam sa, zo zúfalstva. A neviem, neviem, Julinka, či to aj toto mesto a tento palánsky kraj so mnou tak necvičia. Taká som tu od tých vôní a všeličoho nového pobalamutená! Ballek, Ladislav: Agáty. Bratislava: Smena 1981.

No nezabúdam, ako na mňa pri spoločenských stretnutiach hľadia Davidovi priatelia : som pre nich muzeálny exemplár, votrelec z inej generácie. Keď niekto nevkusne zažartuje o tom, ako ľudia starnú, celkom sa vo svojom vnútri zhrbím. Už ma unavuje predstierať úsmev a smiech, ktorým šírim okolo seba dojem, že ma nič nemôže vyviesť z miery. Keď som sa včera ráno zobudila, David mi začal vytrhávať šedivé vlasy. Už na to nechcem ani pomyslieť. Keď je somárovi dobre, ide na ľad tancovať, ako hovorieval Vzkriesenec. Som unavená. Telo sa proti ustavičnému pracovnému vypätiu už búri. Odhalím v týchto riadkoch tajomstvo, ktoré som ešte nahlas nevyslovila ani sama pred sebou : práca ma prestala uspokojovať. Vôbec ma nevzrušuje, keď sa nám podarí pacienta vytrhnúť z pazúrov smrti. Všetko zverujem osudu. Ani na službu v pohotovosti sa už neteším ako kedysi. Ale radšej na ľahšiu nôtu : Sean a Cathleen diskutovali v oddelení akútnych prípadov o titule knihy o zreťazenej závislosti. Heron, Echo: Kritický stav. Pokračovanie príbehu zdravotnej sestry. Bratislava: Slovenský spisovateľ 1997.