Vedela, že raz musí prísť, že príde. Keď prišlo, už ho nevnímala, okamih jeho príchodu bol okamihom jej smrti. Dialóg „Mne nič nechýba," povedal červ drozdovi. „Pretože nevieš, čo ti chýba," drozd sa pokúšal poúčať ho, na čo sa červ začal prehýbať od smiechu nad samoľúbym, nafúkaným drozdom, ktorý po celý deň neužitočne tralalákal, zatiaľ čo on bol užitočný, pretože preorával zem ako pluh. „Kto sa smeje naposledy, ten sa smeje najlepšie," drozd sa vytrvalo oddával svojmu spevu a medzi dvoma áriami sa posilnil prostomyseľným červom. Moja sestra z vosku Neprestávať vrastať cez vlastnú historickosť do historickosti ľudstva... Karl Jaspers Moja sestra z vosku vie zaspievať pieseň o tom, ako sa robia sviečky z vosku. Nikdy to síce nedala najavo, pretože sa naučila zakopávať svoj talent do zeme, ale o tom, čo znamená byť voskom v rukách druhých, vie. Rada by som svojej sestre z vosku pomohla. Literárny týždenník 2001/8

Všade tam došlo - v protiklade k prípadu Helmuta Kohla - k osobnému obohacovaniu sa alebo využívaniu štátnych funkcií na osobný prospech. Nech už to bolo v prípade bývalého dolnosaského ministerského predsedu Gerharda Glogowského, ministra financií Severného Porýnia - Vestfálska Heinza Schleussera, ba možno dokonca i terajšieho spolkového prezidenta Johannesa Raua, bývalého ministerského predsedu v Severnom Porýní - Vestfálsku. Neprekvapuje preto , že komentár denníka Nordsee Zeitung pripomína na adresu sociálnej demokracie ľudové príslovie, že kto sa smeje naposledy, ten sa smeje najlepšie. SME. Denník. Bratislava: Petit Press 21.12.1999

V tejto chvíli by som nebol vedel nikomu odpovedať, za čo sme bojovali, lebo aj nado mnou zvíťazila zlosť. Predstavil som si tie rozrehotané papule, pocítil ten výsmech v tom smiechu. „Fuj! Zle je s nami, tajomník, keď na smiech takto reagujeme. Skúsme sa aj my smiať!“ Nevieme? Nie je na to čas? Kto sa smeje naposledy... Ako je to vlastne? Smiech sa nedá naplánovať, smiech sa nedá ani zastaviť, ak je zdravý. Nie je naša zlosť chorá Nevieme sa vysmievať? Tomko je od zlosti už chorý, nebezpečne posadnutý pravdou, spravodlivosťou, ideálom tak, ako tajomníkova žena. Ale prečo ho potom tajomníkova žena nemá rada? SME. Denník. Bratislava: Petit Press 25.01.2003

Text dokladu zvýraznené príslovie text dokladu uviesť prameň

Text dokladu zvýraznené príslovie text dokladu uviesť prameň

Slovania si radi zaspievajú pri kalíšku vodky. Pripomeňte im, ako šikovne pálili vodku za občianskej vojny. Opitému nie je nič nemožné, vravia Rusi. Využite situáciu a dostaňte ho tam, kde ho potrebujeme mať. „Fredovi“ navreli žily na sluchách. Zdalo sa mu, že sa zadusí v nejakom lepkavom, smradľavom prúde. Kto sa smeje naposledy, ten sa smeje najlepšie, uspokojoval sa, chcel by som ťa vidieť, ako sa budeš tváriť, keď sa dozvieš, pred kým si dnes odkrýval karty! — Viete, — pokračoval Dumbright, — mohol by som donekonečna vyratúvať, aké spôsoby sa dajú použiť v jednotlivých prípadoch, ale to nie je môj cieľ. Chcem vám dokázať iba jedno : musíme byť veľmi vynachádzaví v spôsoboch psychologického boja proti komunizmu, aby na nás komunistická propaganda nestačila. Teraz už rozumiete, prečo pokladám vašu školu za zaostalú? Doľd-Mychajlik, Jurij: Barón Goldring sa vracia. Bratislava: Vydavateľstvo politickej literatúry 1965.

Potom vystrel k nej pravicu. Týmto gestom chcel dať najavo spokojnosť, že sa rozchádzajú ako priatelia. Akiste si to všimla a cítila sa nepríjemne dotknutá. Nadvihla sa na stoličke a skríkla: — Tak a teraz už mám tej vašej bezočivosti dosť! Practe sa odtiaľto ! Suchárka, nepozná žarty, pomyslel si a ukázal jej chrbát. Avšak za dverami ho čakal dozorca a žiadal päťsto korún. Vraj za nocľah. Zhíkol: — No toto! Dozorca sa škodoradostne usmial a neodpustil si poznámku: — Hja, kto sa smeje naposledy, ten sa smeje najlepšie. Do frasa aj s pijatikou! Tú oslavu mi bol čert dlžný. Ja somár, nadával si v duchu. Toľko by ma nebol stál ani apartmán vo Forume. A čo ma ešte čaká doma? Ninu hnev nepopustil ani po týždni. Ba ani po mesiaci. A Libor namiesto toho, aby sa dal na pokánie, oddával sa milovaniu s Laurou a pijatike, lebo bez nej už nemohol byť. Až náhle jedného dňa nastal v ňom zlom. Spôsobila to choroba, mrzká choroba. Lászlová, Karin: Žart zlého ducha. Bratislava: Motýľ 2000.

Množstvom ďalších posunkov zase niečo vysvetľoval, a vtom vidím, ako si Dick dosť náhlivo zatvára na nohaviciach zips . Predstav si! Ten Indián mu rozprával o rybke, ktorá žije v tejto rieke a ktorá — nemusím Ti ďalej vravieť!!! Neverím, že by ten Indián bol počúval ten istý večer toho istého Brita ako Šťaldorini. A Šťaldorini zase sotva pochytil toľko z tunajšieho jazyka, aby si nás mohol podobne doberať. Musíme sa teda zmieriť s tým, že celý čas vravel pravdu! Kto sa smeje naposledy, ten sa smeje najlepšie. Pondelok. Sme svedkami jednej absurdnosti. Indiáni zrejme nejasne chápu, o čo nám ide — sú šťastní, keď sa robia opakované zábery, a tuším ich to veľké oko kamery vôbec nevyvádza z miery — no stavím sa, ani netušia, že sa vlastne stali hercami. Ochotne sa vžívajú do úlohy svojich predkov, ba celkom ochotne (za niekoľko suvenírov s mikimauzom) zhotovili plť, plavia sa s nami proti prúdu a nechávajú sa pri tom filmovať. Barnes, Julian: História sveta v 10 a 1/2 kapitolách. Bratislava: Slovenský spisovateľ 1994.