Moje sťažnosti ohľadom rozvrhu nebudú asi vyslyšané vôbec. Ten, čo robí rozvrh to má ťažké a určite každú drobnú sťažnosť je mu ťažko prijať. Bolo by vhodné brať ohľad aj na psychiku študenta. Napadá vám 1. vynechávať prednášky? 2. potenciálna absencia seminárov ? 3. poznámky od iných ? 4. študentské atď...? Pri skúške sa mi nevyplatilo dodržiavaťspomínané obchádzky povinností pre mieru mojej spokojnosti (asi pre mňa neplatí pravidlo: „Hlúpi majú šťastie“). Nekonečné sťažnosti lampárneho charakteru v ktorých sa mieša aj pár subjektívnych vecí. Hovorí sa o študentom živote ako najlepšom. O nikoho sa nestaráte, akurát tak o seba. Ale aj taký spôsob života má svoje problémy. I napriek tomu sa snažím tento život užiť... Raz pominie. Aj moje každosemestrové drobné problémy rozvrhu, potom to bude iný brutal. Aspoň to tak každý vraví... Milý semester študentom prajem. Texty zo SME blog bogo:BLOG 2005-09-21-d-1641

Už - už som sa videl v pruhovanom väzenskom obleku. Nebyť opaska na drieku, bol by som tomu načisto uveril. Poviem to rovno a bez príkras. K tomu, že som neskočil z vlaku a nezačal bežať poľom do lesa, mi pomohlo len to, nech sa moji blízki z údolia Čiernej rieky neurazia, ja sa neurazím, že som bol sprostý dedinský mládenec, ktorý sa síce po dedine nielen hrdil, ale aj bál. A navyše, predsa som len natoľko nechápal, do čoho som sa vlastne dostal. Vraj hlúpi majú šťastie. Nuž, uvidíme! KAPITOLA TRETIA Cirkus Krone Hamburg Päť dní a päť nocí som cestoval v rachotiacej rakve a za ten čas som celkom ohlúpol. Cez deň som sa skrýval a v noci bezmyšlienkovite zízal na nekonečné nebo, na trblietajúce hviezdy a myslel na ňu. Na piatu noc vlak konečne zastavil a vagóny s rezivom odšibovali na slepú koľaj. Jazykom som si prešiel po gambách a zacítil soľ. Ťažký, Ladislav: Dvanásť zlatých monarchov. Bratislava: Práca 1992

[...]Text dokladu zvýraznené príslovie text dokladu uviesť prameň

Ondrej mal na polroku zníženú známku z chovania a Tomáš sa stal na niekoľko dní poľutovaniahodným martýrom s opuchnutou chrastavou perou. A tak sa vlastne jeho prvý zápas skončil šťastne a prvý raz si uvedomil, že o víťazovi nerozhoduje vždy iba sila úderu. V tom čase, keď ešte pripúšťal aj sebairóniu, vyhlasoval o svojom prvom a poslednom stretnutí s boxerskými rukavicami, že hlúpy má šťastie. — Prečo sa neobliekaš? — počul hlas Viery, ktorej kúpil obrúčky práve preto, že obdivovala jeho rýchly vzostup, verila jeho hviezde a bola ochotná viezť sa na jeho obežnej dráhe, čo sa čoraz väčšmi približovala k slnku. Bol vtedy asistentom na technike a ona začínajúcou učiteľkou — zdalo sa, že silnejšie ako vzájomná náklonnosť ich spája zhoda názorov a životných cieľov. Kot, Jozef: Beh bez konca. Bratislava: Slovenský spisovateľ 1986.

O tom, koľko sme mali peňazí, hoci prebiehala veľká kríza: V dvadsiatych rokoch otec predal všetky akcie Spoločnosti na výrobu liečiv bratov Waltzovcov, keď sa teda počas krízy sieť dragstórov rozpadla, nič to preňho neznamenalo. Kúpil akcie Coca-Coly, ktoré sa správali celkom ako on — akoby ani nevedeli, že je kríza. A mama ešte vždy mala všetky bankové akcie, ktoré zdedila po svojom otcovi. Vďaka všetkej tej prvotriednej farmárskej pôde, ktorú banka získala prepadnutím hypoték, mali cenu zlata. Hlúpy má šťastie. K úpadku siete bratov Waltzovcov rovnakou mierou ako kríza prispeli sódové fontánky. Lekárnici sa nemajú čo pliesť do potravinárstva. Prenechajte potravinárstvo tým, čo sa mu rozumejú a majú ho radi. Pamätám sa, že jeden z otcových obľúbených vtipov bol o chlapcovi, ktorý vyletel z farmaceutickej školy. Nevedel, ako sa pripravuje dvojitý sendvič. Ako som počul, v Caire v štáte Illinois ešte vždy existuje jeden Dragstór bratov Waltzovcov. Vonnegut, Kurt: Ostré očko. Bratislava: Slovenský spisovateľ 1988.

Kdesi v zastrčenom kútiku pamäte čupela spomienka na predvlaňajšie stretnutie s tou staršou, ktorá mala vždy veľa rečí, spomienka na jej výrok, že ona by sa nezapodievala debilmi, ani za nič. Že byť ňou, tak by sa znovu vydala, hoc aj za starého pracháča, venovala by sa aerobiku, navštevovala kozmetický salón a cestovala po svete... Ľahkomyseľná sebecká fiflena. Od puberty si zakladala na svojom peknom ksichte, ale rozum mala úbohý. No nenadarmo sa vraví, že hlúpi majú šťastie¬¬... Ani nebohý manžel nepatril k novodobým zbohatlíkom. Vôbec netúžil po bohatstve. Bol spokojný s tým, čo si šporovlivosťou zadovážili. Rovnako ako ona, aj on sa vyžíval vo svojom povolaní. Bol učiteľ chémie a fyziky na priemyslovke a nečakane zomrel na otravu krvi. Pochádzal síce zo zámožnej rodiny, ale otec naň zanevrel, lebo sa rebelantský postavil na zadné a oženil sa s ňou, dcérou ľahtikárskeho pijana. Prirodzene, svokor aj ňou opovrhoval, nemohol jej prísť na meno. Lászlová, Karin: Žart zlého ducha. Bratislava: Motýľ 2000.

Na prstoch podišiel bližšie k domovníkovmu bytu, zišiel po dvoch schodíkoch dolu a slabým hlasom zavolal na domovníka. „Naozaj, nie je doma! Iste bude dakde blízko, asi na dvore, lebo dvere nechal otvorené.“ Vrhol sa na sekeru ( bola to sekera! ) a vytiahol ju spod lavice, kde ležala medzi dvoma polenami; hneď, prv než vyšiel, zavesil si ju do slučky, obe ruky vopchal do vreciek a vyšiel z brány ; nik ho nezbadal! „Hlúpy má šťastie,“ pomyslel si a čudne sa uškrnul. Táto náhoda ho veľmi posmelila. Šiel pomaly a dôstojne, neponáhľal sa, aby nebol podozrivý. Na okoloidúcich sa skoro nedíval, ba usiloval sa vôbec im nehľadieť do tváre a byť čo najnenápadnejší. Vtom si spomenul na klobúk. „Božemôj! Predvčerom som ešte mal peniaze, nemohol som si zaobstarať čiapku?“ Z plných pľúc zahrešil. Náhodou fľochol jedným okom do akéhosi obchodíka a všimol si, že hodiny na stene ukazujú desať minút po siedmej. Dostojevskij, Fiodor Michajlovič: Zločin a trest. Bratislava: Petit Press 2006.

Text dokladu zvýraznené príslovie text dokladu uviesť prameň