Môj otec, ktorý žije od šesťdesiateho deviateho vo Švédsku, mal vtedy sedemdesiat. A napriek tej vzdialenosti a vekovému rozdielu mi dosť pomohol. Tak prečo nie teraz? Okrem toho, on píše určite lepšie a vtipnejšie ako ja. Sám mi navrhol, aby som naše listy zverejnil, a tak si zarobil aspoň pár korún. A možno niečo z toho pomôže aj vám. Takto to celé začalo: V Bratislave 23. apríla 1998 Milý otec, prepáč, že som sa dlhšie neozval, ale to vieš, práca šľachtí a ja jej mám nad hlavu, takže by si mal zo mňa radosť. Pýtaš sa na deti a na Mirku, všetci Ťa pozdravujú a moje dve nádherné dcéry Ti posielajú tento obrázok. Vieš, aby som bol úprimný, už dávno sme sa takto spoločne s Mirkou nesmiali, ako to nakreslili Tvoje vnučky. Keby som vedel prečo a keby sa to tak dalo zmeniť! Alebo možno, možno to ani nechcem zmeniť. http://www.inzine.sk/article.asp?art=6361; Listy Winterovcov

Hoci mám ekonomickú školu i rekvalifikačný kurz, všade vyžadujú prax na počítači. Keby som vedela, že prácu si môžem vybrať, išla by som radšej voľakde do úradu, napríklad do knižnice. Teraz pracujem od pol siedmej do pol tretej za čo mi zaplatia 3890 korún plus príspevok na byt. Je to určite lepšie ako žiť z podpory. „Keby sme však nemali rodiny a deti, vyžijeme i z podpory,“ skočila jej do reči doteraz dva roky nezamestnaná kolegyňa s hrabľami. „Ale veď práca šľachtí,“ uzavrela osem rokov nezamestnaná 36 - ročná Jana Kratochvílová, ktorá nám bola ochotná prezradiť svoje celé meno. Opodiaľ pilne pracovala viacgeneračná skupinka mužov so štetcami v ruke. „Sme radi, že môžeme niečo robiť, každý deň je to niečo iné, dnes natierame plot na obchode,“ odvetil zdvihnúc oči od práce Dezider Balogh. Na tom, že tráviť čas aktívne je určite lepšie, ako sedieť doma na podpore sa zhodol i zvyšok skupinky v maliarskej zostave Jozef Bunda, Karol Pota a Ján Sivák... Východoslovenské noviny - Korzár 2000/09

Originálnych riešení je málo. Dnes má prioritu event marketing. Príkladom je hlava štátu, ktorá významným zahraničným návštevám umožňuje zažiť to, na čo dlho nezabudnú. Vlastnoručné ukutie rýľa je event, ktorý, ako sa zdá, má úspech. Aj keď je v tejto aktivite z teoretického hľadiska rozpor, pretože je postavená na silnom kontraste, zatiaľ sa nikto nesťažoval. Kontrast je v sociálnom statuse VIP a činnosti, ktorá je jej prezidentskou kanceláriou vnútená. Šľachtic je nútený okúsiť tvrdú manuálnu prácu. Pravdepodobne podľa klišé, že manuálna práca šľachtí. Donedávna bola duševná práca považovaná za záhaľku a na počudovanie - stále to funguje! Tento pohľad na svet môže byť inšpiratívny pre samosprávy. Ich predstavitelia si konečne prestanú lámať hlavy, aký program pripraviť pre prípadnú návštevu hlavy štátu v regióne tak, aby neurazili. Pre prvú dámu pripravia kvietkovanú zásteru, gumené rukavice, vedro, metlu a handru. Umyje dlážku na mestskom úrade a nikdy na to nezabudne. Prezident vynesie smeti, umyje okná, poprípade služobné auto primátora. SME. Denník. Bratislava: Petit Press 30.08.2003

Taex Text

— Hádam som ťa nezobudil ? Ján Moriak si ani neuvedomil, že otvárajúc dvere, na prste sa mu ešte vždy hojdá výveska Nerušiť! — Nerušte moje kruhy, — povedal Michal Arendarčík. — Kto to povedal? — Skúšaš ma? — Osud ťa skúša, — povedal Michal Arendarčík. — Ale narodil si sa v šťastnom znamení, lebo ťa prichádzam vyslobodiť z nudy sobotňajšieho predpoludnia. Ján Moriak skrkval v prstoch vývesku. — Ja sa nudiť nebudem. Chcem pracovať. — Práca šľachtí človeka, — povedal Michal Arendarčík. — Ale iba v pracovné dni. Ukážem ti svoju chatu. Márne namietal. Michal Arendarčík ho posadil do svojho oceľovosivého chryslera, znovu mu pripomínajúc kuchárske umenie svojej ženy a jej rozčarovanie, keby ani tentoraz ich pozvanie neprijal. — Viem, ty si to vysvetľuješ, že ťa chcem ovplyvniť, — povedal, keď spustil motor a pripevnil si bezpečnostný pás. — Určite sa s tým často stretávaš. Kot, Jozef: Kolkáreň. Bratislava: Slovenský spisovateľ 1983.

Ja mám kamaráta Róma, za ktorého by som aj ruku do ohňa vložil. Poctivý, pracovitý človek, ktorý dáva rodine, čo potrebuje. Nás, keď sme boli mladí, netrápilo, že Rómovia žijú v našej dedine. Spoločne sme pracovali a trávili aj voľné chvíle. V našej dedine žil veľmi šikovný rómsky kováč. Zbiehali sa k nemu všetci ľudia z okolia. A nebol jediný. Takých, ktorí vedeli, že práca šľachtí človeka, bolo všade dosť. Je mi preto smutno, keď dnes médiá dávajú priestor názorom, že Rómovia sú leniví, nechce sa im pracovať, žijú na úkor bielych a podobne. Chcel by som sa všetkých, ktorí toto hlásajú, spýtať, koľkých Rómov už stretli a na základe čoho tak usudzujú. Redaktori podľa mňa často schválne vyberajú do vysielania nejaké negatívne udalosti z ich života a nikdy nepošlú kameru, aby nakrútili, ako príkladne mnohí Rómovia žijú. Nové slovo, 2008-05-06

„Za posledné štvrťstoročie teda naftársky priemysel na našom území nemohol nijako významne ovplyvňovať národné hospodárstvo. Doťažujeme strediská, ktoré sa otvárali pred niekoľkými desiatkami rokov.“ Július Magyar pridáva, že v porovnaní s Kuvajtom alebo so Sibírou máme len kvapku v mori, a súhlasí s ním aj Jozef Levoča: „Ešte aj v porovnaní s krajinami Európskej únie, pokiaľ ide o zásoby ropy, sme slabý priemer.“ Takže sa nemusíme obávať, že by sme si raz vďaka rope žili ako Kuvajťania. Čo už, práca šľachtí človeka, budeme si na seba musieť zarábať inak. A platí to aj o zemnom plyne. Bez toho ruského sa nezaobídeme. Za rok vyťažíme asi sto miliónov kubických metrov, čo vystačí na vykurovanie domácností na dva až tri zimné dni. Tých sto miliónov je iba 1,6 percenta z toho, čo Slovensko ročne spotrebuje. Zostali nám teda už len zvyšky a predsa sa nedá povedať, že s doťažovaním súčasných zásob ropy a zemného plynu sa skončí i celá história. Plus 7 dní. Bratislava: Spoločnosť 7 plus, 2007, roč. 61, č. 8.

Podľa generálneho riaditeľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Sihelského však Európa kráča inou cestou než predstavoval pôvodne platný zákonník. „Táto otázka je aj o tom, aká politická moc ovplyvňuje hospodárstvo a sociálnu politiku. My sme reprezentanti sociálnej demokracie. Náš pohľad na to, do akej polohy sa dostali v súčasnosti zamestnanci, bol taký, že zákonník treba jednoducho upraviť,“ povedal. Flexibilitu trhu práce podľa neho zásadne neovplyvní. Práca šľachtí. Práca by mala ľudí šľachtiť a nie ponižovať, myslí si prezident Konfederácie odborových zväzov Miroslav Gazdík. Schválený Zákonník práce podľa neho opäť vytvoril právne podmienky na dôstojnú prácu. „ Do značnej miery obmedzí pracovný, ale aj sociálny damping, s ktorým sme mali v posledných rokoch na Slovensku skúsenosti. Samozrejme, bude záležať na tom, ako sa budú správať zástupcovia odborov a zamestnancov v podnikoch, či budú tolerovať prešľapy zamestnávateľov. Sú tu však na to inštitúcie, ktoré môžu postihovať prípadné porušenia. Hospodárske noviny 07/09