Čo ste to prišli hľadať ? — spýtal sa Andrej. Starec sa usmial. Znovu zažmurkal, potom si prstami pretieral oči, dupkal nohami, otriasal zo seba sneh. — Zápalky potrebujem, — povedal. Andrej vytiahol škatuľku, starý mu ju vzal a hneď si ju strčil do vrecka. — Ešte idem tuto, k Nietschneiderovi. V udiarničke mu visia bravčové rebrá a paprčky. No ja odrežem radšej zo šunky. — Naozaj? — čudoval sa Andrej. — Nietschneider už spí. — Pán môj! Kto spí, ten nehreší a kto nehreší, je svätý. Nerušme Nietschneiderovu svätosť ! No šunku stvoril boh na to, aby naše hriešne a reptavé ústa boli nasýtené. Vám darujem túto fujavicu. — Ukázal na tancujúci sneh. — Hľa! Ako plachta sa povlečie za vami a pozakrýva vaše zahnojené stopy. — Zamieril do Nietschneiderovej záhrady. Andrej šiel za ním. Pes začal brechať. Starý pobehol k nemu a čoskoro ho utíšil. Niekoľkokrát ho pohladil, potom odišiel k udiarni, z ktorej sa ešte trochu dymilo. Šikula, Vincent: Povetrie. Bratislava: Slovenský spisovateľ 1968.

Ty, Gregor, zostaneš tu, a ja musím podľa rozkazu nášho delikventa k pánu kapitánovi doviesť — Napred!' zakričal na mňa, akoby ani kvapky zemianskej krvi v mojich žilách nekolovalo. Hľaďže, hľaď, pomyslel som si, aký ti je toto kokoš, a že vraj delikvent! Však som nikoho nezabil, boh ma vidí, hoci som vojak — však som spal, a kto spí, nehreší. To som ešte nepočul, že by bola kedy slávna sedria ((lat.) Vyšší (krajský) súd.) moju starú ako delikventku pred súd postavila, že v noci chrápe, ako čo by dosky pílil, a na to ani nemyslí, že som sa päť rokov trápil, kým som na to privykol. No dobre, mal som čisté svedomie a tak som sa čerta nebál, a pánboh ma zas opustiť nemohol; tak som s ním išiel, až ma zaviedol k pánu kaprálovi. http://korpus.juls.savba.sk:8080/manatee.ks/annotation?pos=514672492&corpname=prim-4.0-public-all

V stoličnom dome trkotali medzi sebou, že ich ani čert nerozumel; ktosi povedal, že to vraj po maďarsky. Či reku po maďarsky, či nemecky, mne to všetko jedno; ja obidve reči síce dobre počujem, ale aj rovnako nerozumiem. Nuž ale, pravda, my roľníci všetko nemusíme vedieť. Pred voľbou všetci Slováci ako molčianska – ej, ba radšej turčianska – repa, a teraz – ani chýru ani slychu. Kto spí, ten nehreší. Pekne — krásne som pri tom vrelom – ale bolo aj teplo v sále – stolično — krajinskom rokovaní v kútiku za dverami usnul v Pánu. Moji kamaráti už ako kláty v rúbanisku okolo mňa chrápali – len raz zavolá pán Osvícený: „Ticho, roľníci, nespite tak hlasno, však pre vás ani rokovať nemôžeme! Keď sa o krajinské veci nestaráte, môžete radšej doma kvokať!“ – A to mal, pánubohuprisám, pravdu. http://korpus.juls.savba.sk:8080/manatee.ks/annotation?pos=515435771&corpname=prim-4.0-public-all

Text dokladu zvýraznené príslovie text dokladu uviesť prameň

Text dokladu zvýraznené príslovie text dokladu uviesť prameň

Text dokladu zvýraznené príslovie text dokladu uviesť prameň

Text dokladu zvýraznené príslovie text dokladu uviesť prameň

Text dokladu zvýraznené príslovie text dokladu uviesť prameň