Má i španielske občianstvo, kde jej kráľ Juan Carlos udelil titul Doňa Maja. BRATISLAVA (SME - ata) - Kniha esejí Huntera S. Fulghuma, syna populárneho amerického spisovateľa Roberta Fulghuma, vyšla nedávno v českom vydavateľstve Argo a dostáva sa aj do slovenských kníhkupectiev. Syn slávneho Roberta Fulghuma, ktorý si získal nesmiernu popularitu ako láskavý, vnímavý pozorovateľ drobností každodenného života, netají, že na vydanie vlastnej knihy ho inšpiroval práve otec. Veľavravný názov knihy Aký otec, taký syn napovedá, že Hunter S. Fulghum sa k svojmu otcovi hrdo hlási. Eseje oboch autorov sú na podobnú tému, aj tie Hunterove sú prevažne z rodinného prostredia (hlavnými postavami knižky sú Hunterova manželka a dve deti). Fulghum junior si všíma detstvo svojich potomkov, konfrontuje ho so svojimi spomienkami, prehodnocuje, čo je to byť otcom. Podobne ako Roberta, i "lovca" Huntera fascinujú drobné, no dôležité detaily života, na ktorých možno vystavať pôsobivý príbeh. SME97/02

Ešte s dvoma kamarátmi sme strašne fandili Nórom a pokrikovali a pískali na Rusov. Ale to vtedy každý, nie? Mnohí, ale my sme v tom boli obzvlášť aktívni. Potom sa hrala ruská hymna a na štadióne sa pískalo. Nás troch zbalili policajti a až do noci nás vypočúvali v „antone“. Nútili nás, aby sme sa priznali, že sme pískali pri ruskej hymne. Priznali ste sa? My sme nepískali. Pískal štadión. Keď policajt zistil, že môj otec je herec, povedal: „Aký otec, taký syn!“ Keď som sa ohradil, dal mi strašnú facku. Čo bolo potom? Policajti to oznámili do školy. Riaditeľ si nás zavolal, a keď si to celé vypočul, povedal: „Ako by to vyzeralo, keby si študent, ktorý si raz za život zaplatí lístok na majstrovská Európy, nemohol zapískať.“ A po dvoch mesiacoch už nebol na škole. A doma? Otec sa o tom dozvedel až neskôr, bál som sa mu to povedať. Domino Fórum 2001-03

[...]Text dokladu zvýraznené príslovie text dokladuNajala si dvoch nových šéfkuchárov, jeden sa špecializoval na tradičnú francúzsku kuchyňu a druhý na exotické jedlá z Číny a Indie. V ten večer, keď sa konala party, Poppy skontrolovala príborníky plné strieborného riadu a spomenula si na seba, keď ako dieťa na Ruskom kopci prechádzala prstom po čokoládovej pene a odhrýzala si zo stehna moriaka, kým ocko hral poker a revuálne tanečnice tancovali. Teraz dáva party ona. Napokon mali pravdu, aký otec, taká dcéra... Dievčatá stáli v rade v salóne a čakali na jej inšpekciu a ona kráčala popri nich, tu odstránila priveľmi nápadné náušnice, tam napravila mašľu a nakoniec ustúpila a spokojne sa na ne dívala. Krajčíri vykonali dobrú prácu a každé dievča vyzeralo podľa svojej osobnosti — parádne bolo oblečené parádne, zdržanlivé zdržanlivo a výstredné zasa ináč — ale všetky vyzerali, hovorili a správali sa ako dámy. Som na vás hrdá, povedala im prosto. Buďte na seba hrdé aj vy a nebudete ľutovať... uviesť prameňAdler, Elizabeth: Stránky z denníka. Bratislava: Remedium 1997.

Text dokladu zvýraznené príslovie text dokladu uviesť prameň

Knihu som si skryla. Kde si dostala noviny? spýtal sa otec ešte prísnejšie. V obchode vo Svätom Kríži. Do novín zabalili salámu , ktorú si ty kúpil, otec. Ja som si ich vzala, priznala sa Mirjana. Pozrime, pozrime! A toto je čo?! Krstný sa rozrehotal. Prečítaj si! Slečna skladá básne! Janko, tvoja dcéra je básnik. Pozri na toto: "Úbohá Lucia". Úbohá! Skazená Lucia, skazená! skríkla matka. Aký otec, taká dcéra! Zakazujem ti takto hovoriť pred dieťaťom! zrúkol správca. Viac videla od teba, než počula od mňa! Preto aj behala za chlapom, za mojím nepriateľom, zasyčala krstná. Valéria, nezabúdaj, že to je dieťa a ty si mojím hosťom, roztraseným hlasom prehovoril otec. Valéria je mojím hosťom, skríkla matka, a nie tvojím. V tom prípade tu nemám čo robiť, povedal otec, skrútol sa a vyšiel. Zagorka, Marija Jurić: Kameň na ceste. Bratislava: JUGA 2001.

“Ja by som tým chlapcom dala ešte šancu - podmienku. Zrejme v tom čo sa stalo majú prsty všetci traja. A nie nadarmo sa hovorí mladosť pochabosť. Verím, že z toho vyrastú. “Pavol KOVALÍK z Košíc: “V mene Alaha ten polročný trest dostali natvrdo. V mene Boha sme nútení odpúšťať, ale v konkrétnom prípade išlo o zjavný úmysel uskutočniť islamskú pivničnú revolúciu dvaja proti jednému. Podľa zranení, ktoré svojmu rovesníkovi spôsobili, to mysleli vážne. Mária PAVLÍKOVÁ z Jánoviec: “Hovorí sa, že aký otec, taký syn. Aj v prípade, o ktorom ste písali sa potvrdilo, že jablko nepadá ďaleko od stromu. Voči tým mladým mužom treba zakročiť tvrdo, ešte kým je čas na to, aby sa v nich prebudila ľudskosť. V ich prípade postačia podmienečné tresty, no obidvaja by mali vážne porozmýšľať o tom, čo urobili.“ Anna Kováčová z Košíc: Tento súťažný príbeh je novodobou hrou mladistvých ako ukázať svoju silu a nie rozum. Mám jedinú otázku: kam to spejeme? Východoslovenské noviny - Korzár 2000/11

A zasa neporiadok svojím príkladom a vplyvom navodzuje človekovi myšlienku prispieť nejako do toho neporiadku... A tak je to aj so vzťahmi rodičov a vychovávateľov, s ich spôsobmi, so zachovávaním pravidiel spoločenského správania, s používaním výrazov, i s celým ich charakterom, ako reagujú v jednotlivých situáciách. Deti a chovanci ich stále sledujú a potom napodobňujú. Skúsenosť už dávno odpozorovala tento úzky vzťah medzi vychovanosťou detí a ich rodičov. Vyjadrila ho formou ľudového príslovia: “aký otec, taký syn“ a “aká matka, taká Katka“. Aj príslovie “jablko nepadne ďaleko od stromu“, chce povedať to isté. Výchova je proces, ktorý prebieha spolu so životom. Rodičovstvo, výchova... nemá dovolenku ani len voľnú sobotu. V tomto umení prepadá každý, kto sa chce zdať byť dobrým, šľachetným... ale nesnažil sa byť takým. V tomto jednom odbore nemožno hrať divadlo a ulievať sa. uviesť prameňJob, Pavol: Čerpajme z múdrosti dona Bosca. Bratislava: Otto Németh 1998.

Už nebudem mať sestričku, “ povedal raz chlapček na pieskovisku. “Oco kopal mamu ako futbalovú loptu, a už nebudem mať sestričku. “ Znelo to z tých detských úst hrozne. Maminka je v nemocnici a ocino sedí s hlavou v dlaniach a rozmýšľa. Možno mu to konečne dôjde. A možno nie. Čo sa to z teba stalo ? Ako to, že si zabudol ako si sa cítil vtedy dávno schovaný pod posteľou? Ako to že nevidíš strach a smútok v očiach svojho syna? Je to akýsi zvláštny kolobeh. Aký otec, taký syn, hovorí jedno príslovie. Tak aký otec bude z tvojho syna? Včera ste mali možnosť vidieť dosť veľa mačiek, zabudla som vám však predstaviť za to zodpovednú osobu. Je ňou Mačacia kráľovná. Nadšenie v jej očiach, keď drží mačku, myslím že hovorí za všetko... My katolíci sme tiež ľudia. Vyrastáme presne ako ostatní ľudia, chodievame do školy, hrávame sa v piesku, máme obľúbené plyšové zvieratká, ja som mal medvedíka, bijeme sa so susedovými deťmi... http://korpus.juls.savba.sk:8080/manatee.ks/annotation?pos=258809519&corpname=prim-4.0-public-all