Nebýva zvykom, aby priamo v colnom priestore stál bufet, ktorý by chcel byť aj reštauráciou. V Šahách tomu tak je. V rámci „gulášu“ na našich katastrálnych úradoch sú vraj dva listy vlastníctva. Podľa jedného je to priestor colnice, podľa druhého colnica stojí na súkromnom pozemku. A keďže u nás platí, že čo sa vlečie, neutečie … problém sa rieši pomaly. Podnikateľom sa s bufetom odísť nechce, colníci ich tam nechcú zase vidieť. Hneď vedľa sú verejné toalety. Zamknuté, lebo bývalý prenajímateľ ich už nechcel prevádzkovať. To obmedzuje činnosť bufetu, po nejakom tom pive sú záchody potrebné. Cestovateľ. Mesačník o dovolenkách, službách a turistike. Banská Bystica: Ľubomír Motyčka, 2001., roč. 7, č. 6

Pri nácviku polysémie slovies dostanú žiaci inventár viet so slovesom, ktoré nadobúda vo vete (spojení) konkrétny lexikálny význam. Napríklad pri slovese utiecť je konkrétny lexikálny význam, behom sa vzdialiť, náhlivo opustiť nebezpečné miesto (zbabelo utiekol, utiekol prenasledovateľom – tu je predmet v datíve s významom vzďaľovania). Sloveso utiecť nadobúda ďalšie významy v spojeniach utiecť z domu, utiecť od povinností, očko na pančuche utieklo, deň rýchlo utiekol, cesta mi rýchlo utiekla a vo frazeologizme Čo sa vlečie, neutečie. K aktivite podnecujú aj typy úloh, keď žiaci majú obmieňať polohu slov vo vete a pritom poznávajú zákonitosti spájania slov do viet (postavenie prídavných mien, prísloviek a neohybných slovných druhov). Výpovede podľa postoja hovoriaceho možno precvičiť tak, že žiaci dostanú pokyny... Slovenský jazyk a literatúra v škole. Časopis pre otázky jazyka a literatúry. Bratislava: SLJŠ - PaeDr. Mária Melichárová 1999.

[...]Text dokladu zvýraznené príslovie text dokladu uviesť prameň

Text dokladu zvýraznené príslovie text dokladu uviesť prameň

Text dokladu zvýraznené príslovie text dokladu uviesť prameň

Prirodzene, to isté by bol mohol vykonať už pred dvoma mesiacmi, keby bola posádka v plnom stave a keby Admiralita uvažovala pohotovejšie. Eskadra teda vyplávala z Lamanšského prielivu až dvadsiateho druhého septembra. Nebola to však ani zďaleka tá výprava, ktorú Sir Charles Wager plánoval v januári. Namiesto skúsených morských vlkov Anson velil zväčša nevládnym starcom alebo neotesaným zelenáčom. A Admiralita čakala, že s takouto posádkou zdolá najnebezpečnejší mys na svete v najbúrlivejšom ročnom období. Ani to ešte nebolo všetko. Hovorí sa, že čo sa vlečie, neutečie, ale viac pravdy je na prísloví, ktoré tvrdí, že dlhá choroba je istá smrť. Zakiaľ Ansonova eskadra otáľala v prístave, Španieli sa dozvedeli o protivníkových zámeroch a vyňuchali aj tie najmenšie podrobnosti o chystanej výprave. Podarilo sa im vystrojiť vlastnú výpravu tak rýchlo, že prišla k Madeire prv ako Angličania. Ansonova loď Pearl takmer padla do zajatia španielskej eskadry, ktorej velil admirál Pizarro, a zachránila sa len v poslednej chvíli útekom. Krupa, Viktor: Stroskotanci z lode Wager. Bratislava: Mladé letá 1980.

Ľudovít Štúr, Jozef M. Hurban, Michal M. Hodža a iní ich spolupracovníci sa len pomaly vzdávali svojej dôvery v cisársku Viedeň a nádejí na spravodlivé riešenie slovenskej otázky. Štúr ešte v apríli 1849 tvrdil, že viedenská vláda sa postará o vytvorenie samostatného slovenského kniežatstva. Keď v lete toho istého roku agitoval po celom Slovensku, aby získal čo najviac dobrovoľníkov pre slovenské povstalecké jednotky, využíval to súčasne na rozvinutie presvedčovacej kampane medzi naším obyvateľstvom za odtrhnutie Slovenska od Uhorska a vytvorenie slovenského kniežatstva, či vojvodstva, podriadeného priamo Viedni. Mnohí Slováci vtedy až do roku 1851 agitovali za rovnoprávny zväzok národov v habsburskom mocnárstve, dovolávali sa priazne rakúskej vládnucej triedy, vysielali delegácie do Viedne, ktoré žiadali urýchlenú realizáciu národnej rovnoprávnosti a podávali v tom zmysle aj petície cisárovi a ministerstvu vnútra. Stále verili, že sa ich úsilie skončí priaznivým výsledkom, a keď sa tento stále neobjavoval, tvrdili, že “čo sa vlečie, neutečie". http://sk.wikipedia.org/wiki/Bachovsk%C3%BD_absolutizmus

Mnohí Slováci vtedy až do roku 1851 agitovali za rovnoprávny zväzok národov v habsburskom mocnárstve, dovolávali sa priazne rakúskej vládnucej triedy, vysielali delegácie do Viedne, ktoré žiadali urýchlenú realizáciu národnej rovnoprávnosti a podávali v tom zmysle aj petície cisárovi a ministerstvu vnútra. Stále verili, že sa ich úsilie skončí priaznivým výsledkom, a keď sa tento stále neobjavoval, tvrdili, že “čo sa vlečie, neutečie". No vytriezvenie muselo prísť. Slovenské národné hnutie sa rozdelilo na dva vzájomne súperiace tábory, bolo roztrieštené a dostalo sa do vážnej krízy. Aktivita štúrovcov - pokrokovej vrstvy stúpencov slovenského národného hnutia - bola udusená nepriazňou vlády a malý tábor slovenskej inteligencie i stredných vrstiev sa rozkladal. Jeho malá časť – Staroslováci - viac - menej spolupracovali s cisárskou Viedňou. Väčšia časť – štúrovci - boli vytisnutí z politického rozhodovania nad budúcimi osudmi Slovenska, a ich čelní predstavitelia dokonca postavení pod policajný dozor. http://korpus.juls.savba.sk:8080/manatee.ks/annotation?pos=204575906&corpname=prim-4.0-public-all