Cisár si v rámci tradícií rímskej republiky vytvoril cisársku radu a politik a diplomat G. C. M. bol jej členom. Pretože bol vplyvný a bohatý, mohol si dovoliť podporovať umenie. Vytvoril literárny krúžok, ktorý členom zabezpečoval existenciu, ale vraj veľmi neovplyvňoval ideologický obsah ich tvorby. Nuž, ale pretože krúžok bol určený "... na podporu umelcov, ochotných dať umenie do služieb novej epochy", istá daň vládcovi sa zrejme očakávala. Bohu, čo je božie, cisárovi, čo je cisárovo. Členmi krúžku boli aj Vergilius a Horácius, ale taký Ovídius nie. Ten hoci cisára tiež dodatočne oslávil, nepomohlo mu to, a putoval do vyhnanstva. Vraj za erotické básne, ale my dobre vieme, že nečlenovia mávali a mávajú aj dodnes ťažký život. A niet divu, veď Rímska ríša položila základy modernej civilizácie a k jej odkazu sa stále vraciame. http://www.inzine.sk/article.asp?art=2441; Slovník kuchynského intelektuála

Každý, kto platí dane, si vedome alebo aj nevedome zhromažďuje poznatky. Skôr či neskôr si vytvorí vlastné „ daňové náboženstvo “, ktorým sa zvyčajne riadi. Daňová abeceda alebo „ daňový otčenáš “ možno nezachráni, ale pomôže. Zdrojom poučenia sú nielen zákony, ale aj prax. Dane a smrť sú rovnaké v tom, že keď prídu, musíš ísť... Od dávnych čias platilo : Bohu, čo je Božie, a cisárovi, čo je cisárovo. Dane sú základným mocenským finančným nástrojom štátu pri napĺňaní zdrojov verejných financií. Sú ustanovené zákonom, ktorého dikcia zaväzuje daňový subjekt plniť jeho odvodové povinnosti (aj priznávanie a platenie daní) tak, aby svojím podielom prispel na finančné zabezpečenie neziskových (non - profit) – verejných služieb spoločnosti. Ak daňový subjekt odmietne platiť, má štát dostatočný arzenál donucovacích prostriedkov a zo zákona dostatočne dlhé lehoty, aby si odmietnuté vymohol. Profit 2002-nov

Labyrint génia sa takto stáva úkrytom, vyvolávajúcim ilúziu, že tvorba, dielo, sústredenie sa a práca sú zvonka obklopené láskou davu, aby prináležala božskému – nie skrze obetovanú krv, ale smrteľnú dušu. Tvorca je Minotaurom, vykupujúcim naspäť tvár človeka. Ak sa na minciach už v 3. storočí pred Kristom zobrazoval okrem portrétu vládcu z jednej strany mince aj labyrint na strane druhej, pre mňa je to symbol – myšlienka o tom, že ak „treba obetovať cisárovi, čo je cisárovo, labyrintu (duše, ducha, kultúry, poznania) treba zaplatiť tým najlepším, čo máme: ľudským talentom, duchom, láskou a hľadaním, ktoré spoluvytvárajú dozretú a krásnu osobnosť. Obolos kultúry. Preto je tvorca sám a vpredu, hnaný davom, lebo dav ho vníma ako obeť. S talentom, ktorým má vykúpiť dušu davu, ako štvané zviera uteká do labyrintu, aby sa ukryl pred pažerákom smrti, pred tým, koho má zachrániť : pred davom. Literárny týždenník 1998-dec

Text dokladu zvýraznené príslovie text dokladu uviesť prameň

Text dokladu zvýraznené príslovie text dokladu uviesť prameň

Potom prišla prax. Po vysokej škole som nastúpil do práce medzi baníkov, ktorí sa začiatkom päťdesiatych rokov pred každým fáraním spoločne modlievali. Dostal som prvú vážnu úlohu : zrušiť modlenie baníkov. Mohol som len prehrať. Ak ju splním, znepriatelím si baníkov, ak nesplním, znepriatelím si predstavených a najmä kádrovčíkov. Pomohla mi náhoda. Náhodou som vzal do rúk bibliu a otvoril ju na Evanjeliu Sv. Matúša pri 22. kapitole a 21. verši, ktorý sa končí slovami: "Dávajte teda, čo je cisárovo cisárovi, a čo je Božie Bohu." Zamyslel som sa nad touto zvesťou, ktorá sa ma bytostne týkala a našiel som riešenie. Oznámil som baníkom, že sa budeme modlievať pred začiatkom každej smeny, teda pred úradne stanovenou pracovnou dobou. SME. Denník. Bratislava: Petit Press 6.4.1995

Pre to, aby mali takéto neoprávnené stotožňovanie sa so štátom vyjadrené aj v zákone, predložili a schválili novelu Trestného zákona na "ochranu republiky". Na vyhlásenie biskupov, ktorí prirovnali túto novelu k podobnému zákonu pochádzajúcemu z päťdesiatych rokov, reagoval aj poslanec HZDS a šéfredaktor denníka Slovenská republika Ján Smolec. Podľa neho zvyknú biskupi "precízne zvažovať slová", keď sa obracajú "k národu alebo k politickej garnitúre, ktorá je pri moci". "A trochu myslia aj na Kristov odkaz: čo je cisárovo cisárovi a čo je Božie Bohu! Vo vyhlásení sa toto pravidlo evidentne obchádza," uvažuje J. Smolec a zjavne zamlčiava fakt, že Kristus tento výrok vyslovil v rámci diskusie o tom, či majú Židia platiť dane rímskemu cisárovi. Na mieste je teda otázka, čo chcel pán poslanec J. Smolec vytrhnutím tohto citátu z kontextu povedať? Kto je podľa neho spomínaný cisár? SME. Denník. Bratislava: Petit Press 10.4.1996

O podobnom spore čítame v dnešnom texte evanjelia. Mali Židia (ktorí sa cítili politicky okupovaní) platiť dane cisárskej vrchnosti? Mal pravdu cisár , ktorý cez svojich úradníkov dane žiadal, alebo pravdu mali židovskí horlivci (zelóti), ktorí dane platiť odmietali? Ako sme si všimli z Ježišovej odpovede, takto postavené otázky bývajú mylné už vo svojej formulácii. Ježišova odpoveď "dajte cisárovi, čo je cisárovo, a čo je Božie, Bohu" sa nemôže počuť ako riešenie "pol na pol". Ani sa nemôže počuť ako odporúčanie, že štát sa nemá miešať do vecí náboženstva, a cirkev do vecí štátu. V praktickej rovine bol Ježiš realista. Kto sa ekonomicky aktivizuje pomocou "štátneho servisu" cisára (financie, infraštruktúra, vojenská ochrana a podobne), a zarába cisárove peniaze, nech z nich platí aj dane. SME. Denník. Bratislava: Petit Press 13.2.1997