| At line 95 changed one line |
| Text dokladu __zvýraznené príslovie__ text dokladu %%tip-Zdroj uviesť prameň /% |
| Zatiaľ mladý Bogorad kázal priniesť jedlo i nápoje a ponalieval do pohárov medoviny. Starý zdvihol pohár: „Vítam drahých hostí a prajem im , aby sa medzi nami dobre cítili.“ Pri jedle spomenul kdečo zo svojho života. Keď prešla reč na minulé boje s Frankami, nespokojne sa zaškaredil: „Ej, zaskočili vás ako škrečkov v diere. Vojna mohla a mala lepšie skončiť.“ Všeslav sa vyhováral: „Ľudia si myslia, že tak a tak by bolo lepšie, a vec dopadne inak. __Človek sa učí na vlastnej škode.__“ „Mal by sa učiť na cudzej,“ mudroval starec, „veci treba riadiť tak, aby koniec bol dobrý.“ Zarozprával sa: „Kedysi boli lepšie časy. Jedlo sa, pilo, veselilo. Keď bolo treba bojovalo sa a umieralo …“ Prerušil ho Všeslav: „Aj mne sa neraz tak pozdáva, ale časy sa menia. My starneme, mladí dorastajú. Možno i oni si raz budú hovoriť, že terajšie časy boli najkrajšie.“ Starký nedôverčivo kýval hlavou. %%tip-Zdroj Masár-Tatranský, Albert: Rozlet a pád Veľkej Moravy I. Knieža, filozof a kat. Bratislava: Don Bosco 1999 /% |
| At line 109 changed one line |
| ~[...~]Text dokladu __zvýraznené príslovie__ text dokladu %%tip-Zdroj uviesť prameň /% |
| „Och, chlapče, líška je desať ráz prefíkanejšia ako Peter, tá je úskočná, že by si to človek ani nepomyslel, a najmä ak už raz bola v klepci ako tá, na ktorú strežiem. Mršina akási, nakriatli sme ju na pečienku, nazdávali sme sa, že ju musíme dostať; bola hladná, a čo vám neurobila, potvora, odhryzla si zlomenú nohu a utiekla. Teraz ju sotva dostaneme, __človek na vlastnej škode zmúdrie__ a líška má veru toľko rozumu ako človek,“ rozprával horár, ustavične obracajúc listy. „Veď sa nadarmo nevraví, ‚prefíkaný ako líška,‘ “povedala babička. – „Tu je orol, tu!“ volali chlapci, dívajúc sa na krásneho vtáka s roztiahnutými krídlami, ako sa vrhá na korisť. – „Práve takého som zastrelil; bol to krásny vták, skoro mi ho bolo ľúto, ale čo robiť, taká príležitosť sa hneď človeku nenaskytne... %%tip-Zdroj Němcová, Božena: Babička. Bratislava: Mladé letá 1967. /% |
| At line 123 changed one line |
| Text dokladu __zvýraznené príslovie__ text dokladu %%tip-Zdroj uviesť prameň /% |
| Kto by si bol pomyslel, že by Tubberganban stvoril taký fenomén, ale ako hovorí Brady: „Každý sme odniekiaľ.“ Tučniak McLoon, ako ho volali, ma zmlátil raz po zábave v tubberganbanskej tančiarni. Odmietol som mu cigaretu. Bola to chyba, mohlo mi zapnúť, že si nemôže dožičiť ani najmenší prepych ináč ako spreneverou. Hoci som utŕžil poriadny výprask, nikdy som naňho preto nezanevrel. Nič nie je nezmyselnejšie ako pomstychtivosť a odplata. __Človek sa najlepšie učí na vlastnej škode__ a odvtedy som už nikdy nikomu cigaretu neodmietol. Keď som popýtal Juleen McCoonovú do tanca, nedala sa dvakrát núkať. Už aj v minulosti som ju vykrútil, ale vždy si ma držala od tela a jastrila po novopríchodzích. Predtým jej oči nepretržite behali po prednej časti sály v úsilí nájsť nejaké rozptýlenie, až kým sa jej cesta očistcom v mojom náručí neskončila. Tentoraz to bolo iné. Sústredila sa na tanečné figúry, takže vykrúcať sa s ňou bol pôžitkom. %%tip-Zdroj uviesť prameň /% |
