| At line 97 changed one line |
| Text dokladu __zvýraznené príslovie__ text dokladu %%tip-Zdroj uviesť prameň /% |
| “Strhla sa hádka. Vlastne ani nie hádka lebo slová padali iba z jednej strany. Bili do Liškolapa ako krupobitie. Červenel, bledol, zelenel … Chcel sa i brániť, avšak jeho slová hasli v prívale výčitiek a obvinení. Nahnevaný odišiel. Želislav s tvárou červenou od rozčúlenia krútil hlavou: „Kde sa v tom človeku nabralo toľko zloby? “Angelár sa trpko usmial: „Sláva mu vstúpila do hlavy.“ Múdry Klement zahalil odpoveď do ľudovej múdrosti :__ „Hlúposť a pýcha rastú na jednom strome.“__ Starý Crha zastonal: „Mrákoty a úzkosti idú na mňa, keď musím hľadieť na takú neprávosť. Pôjdem domov.“ Ťažkým, pomalým krokom vyšúchal sa z miestnosti. Ostatní sa rozprávali ďalej. Napokon Gorazd roztiahol ruky, akoby chcel všetkých objať : „Bratia moji, ja s Klementom a Pavlom sa pripravíme na cestu do Ríma. Ostatní sa rozíďte na svoje miesta … “Zmĺkol, pretože diakon Hron, ktorý stál pri okne, zvolal: „Obkľučujú nás vojaci!“ %%tip-Zdroj Masár-Tatranský, Albert: Rozlet a pád Veľkej Moravy IV. Tma moci a slávy. Bratislava: Don Bosco 2003 /% |
| At line 118 changed one line |
| Text dokladu __zvýraznené príslovie__ text dokladu %%tip-Zdroj uviesť prameň /% |
| Podľa arabského príslovia pyšný človek „ľahšie zočí na čiernom kameni v čiernej noci čierneho chrobáka ako pyšný pýchu vo vlastnom srdci“. Taký človek azda tým aj trpí, ale nepripustí, že príčinou utrpenia je pýcha. Jeho nešťastie spočíva v tom, že nemá geniálneho a trpezlivého priateľa, ktorý by ho o tom krok za krokom presviedčal, predpisoval mu lieky a dôsledne kontroloval priebeh neľahkej liečby. Rakovina pýchy sa rozmáha takmer výlučne medzi priemerne vzdelanými. Sú nedoukmi, ale o tom nevedia. Čo chcete, velikášstvo nájdete aj medzi trpaslíkmi! __Pýcha a hlúposť rastú z toho istého pňa.__ Ak sa pýcha zahryzne aj do vzdelaného človeka, tak iba po dlhom rade prenikavých úspechov. Na ľudí, ktorým praje šťastena, číha démon pýchy, aby všetko alebo to lepšie pripísali sebe. Až keď ich navštívi nešťastie alebo smola, znova majú možnosť uvedomiť si, že človek je tvorom obmedzeným a že to, čo dosiahol, je iba kvapkou v porovnaní s morom toho, čo nevie či neurobil. Všetci hľadáme oporu u vplyvných ľudí. %%tip-Zdroj Hlinka, Anton: Slovo do týždňa 4. Bratislava: Don Bosco 1999. /% |
| At line 125 changed one line |
| Text dokladu __zvýraznené príslovie__ text dokladu %%tip-Zdroj uviesť prameň /% |
| “Horkasto zábavné je to, keď si ľudia namýšľajú, že sú básnikmi alebo rečníkmi. Tých prvých ktosi charakterizoval takto: Kým je autor ešte holobriadok, nadchýna ho každý jeho riadok. Jedného z tých tiež - rečníkov ktosi predstavil takto: Zriedka nájdeš človeka, ktorý by bol toho viac narozprával a menej povedal. Ale skúste im to povedať! Utopia sa v kvapke kritikovej sliny. „Kto stojí na zemi, nemôže spadnúť z oblakov“ ( H. Walters ). S velikášstvom sa stretneme aj u trpaslíkov. __Hlúposť a pýcha rastú totiž z toho istého pňa.__ A čo povedať o tých tragédiách, ktoré prežívajú schopní podriadení zo strany neschopných nadriadených vo všetkých zamestnaniach a inšitúciách! Beda, ak ide o politikov. Tam si to odnesie celý národ. Uhádnite, ktoré povolania sú najväčším pokušením k pýche. A nielen pokušením. Ľudia, ktorí podľahli tejto pýche, pripomínajú krčah, ktorý si myslel, že vo vode studne ostane diera, keď sa on naplní. %%tip-Zdroj Hlinka, Anton: Slovo do týždňa 4. Bratislava: Don Bosco 1999. /% |
