Len vo Vancouveri majú okolo štyritisíc čínskych reštaurácií. To, samozrejme, nikomu neprekáža. Prečo som sa tak rozhovoril o tejto tematike? Lebo List z Vancouveru musí spomenúť fakt, že toto mesto sa mení na čínske mesto veľmi, veľmi rýchlo. V priebehu desiatich rokov tu bude väčšina obyvateľov čínskeho pôvodu, hoci sa o tom nehovorí, akoby to bol prírodný jav a nie účelový efekt emigračnej politiky. Hovoriť o týchto veciach nie je "politicky korektné". Všade dobre, ale doma najlepšie. Starý otec František (mutterlicheseits) možno nebol najzaujímavejšia osobnosť spomedzi mojich predkov, vedel však o svojich zážitkoch farbisto rozprávať. Vždy k tomu potreboval nejaký vonkajší popud, aby sa strojček spomienok naštartoval a rozbehol na plné obrátky. Keď som mu raz oznámil, že odchádzam na vojenčinu, v očiach sa mu zvláštne zalesklo a rozhodol sa udeliť mi zopár rád do života. Jeho prednáška mala jednoduchú, povedal by som až železnú logiku, zrejme podopretú bohatou životnou skúsenosťou.http://www.inzine.sk/article.asp?art=2266; Listy zo zahraničia

Po celý čas ste si živo predstavovali, ako sa u vás konajú drogové orgie, počas ktorých vaše zvieratká prídu potupným spôsobom o všetky končatiny a napokon aj o holý život. Alebo ako hynú v osamení, nenakŕmené a nevyvenčené, s vodnými filtrami nepriedušne upchatými, s hlavičkami zakliesnenými medzi mrežami ich klietok. Nie, nie, po katastrofické až hororoidné predstavy nikdy netreba chodiť ďaleko. Takže, keď si toto všetko živo predstavíte, radšej na žiadnu dovolenku nejdete. Respektíve, idete na dovolenku typu tri. 3. Dovolenka so zvieraťom. Všade dobre, doma najlepšie. Vezmete si dovolenku a budete sa svojmu zvieratku venovať ako nikdy. Psíka vezmete na dlhokánsky výlet, mačičku po čase vykefujete, celé hodiny sa budete láskavo prihovárať rybičkám v akváriu, vtáčikom pristrihnete pazúriky, králikom dáte niečo zelené. Noemova archa v praxi. Len vy a vaše zvieratká. Ak by sa vám však málilo, môžete využiť aj variant 3B, ktorý obsahuje poznávacie výlety. Všetkým svojim známym ponúknete, že im opatríte zvieratká počas ich dovoleniek. http://www.inzine.sk/article.asp?art=7356; Posledné varovanie

Nabudúce sa pozrieme na zúbok akumulátorom. Pre zúfalcov čítajúcich InZine podľa dostupných zdrojov voľne prebásnil Juraj Taptič Vždy som patril do nejakej kaviarne alebo iného podniku, aj keď som nikdy nebol ich každodenným návštevníkom a kaviarenským povaľačom. Skrátka, myslím si, že človek by mal mať nejaké stolové zariadenie, kde môže očakávať zvýšenú frekvenciu známych, priateľov a kde nájde dôverne známe prostredie. Ako muzikant som na šnúrach obišiel desiatky kaviarní, ale môžem povedať, že doma je doma. Všade dobre, v "tvojej" krčme najlepšie. V mojom živote hralo významnú úlohu niekoľko podnikov: Zora (na gymnáziu), Krym (na vysokej škole, iste tušíte, že to bola Filozofická fakulta). Medzitým Veľkí františkáni. S kolegom Petrom Uličným sme chodili za našich kankánovských časov do Long Pubu na Dlhých dieloch. A medzitým bolo viacero sezónnych miest, ktoré som mal viac či menej rád. Je zaujímavé, že na príslušnosť k istej skupine stačilo povedať, odkiaľ sú. http://www.inzine.sk/article.asp?art=1083; Odporúčané podniky

Text dokladu zvýraznené príslovie text dokladu uviesť prameň

Text dokladu zvýraznené príslovie text dokladu uviesť prameň

Okrem anglických, nemeckých a francúzskych kníh tu majú peknú zbierku španielskych a talianskych titulov. Vôbec, taliančiny sa dá v Budapešti nájsť viac ako v Bratislave. U nás treba po talianskej knihe niekedy pátrať celé týždne. V Budapešti je ešte záľaha antikvariátov, ktoré sme nespomenuli. Niektoré adresy nájdete na http://virtualhungary.com/lists/antikvar.htm. Posledné tri tipy. Súvisia s cudzojazyčnými dielami, aj keď nie nutne v antikvariáte, či nie nutne v Budapešti. Najprv tip pre zápecníkov. Veď napokon, všade dobre, doma najlepšie. Možno sa na svojej ceste do Maďarska nedopracujete ďalej ako cez štúrovský most do Ostrihomu. Niekoľko desiatok cudzojazyčných kníh tam nájdete v obchode Laskai Osvát Antikvárium. http://www.inzine.sk/article.asp?art=7771; Kníhkupectvá a antikvariáty

To vzalo obecenstvo tak, že sa babky pýtali, kedy sme tam boli. Aj Paríž a eifelovku sme spomenuli. Naučili sme sa tam bonžur, bonsuar. Aj o Rumunsku sme hovorili, že sme tam jedli mamalige na barana. Po našom kukuričnú kašu a baraninu. Aj o Maďarsku sme sa zmienili, aj som pesničku spievala po maďarsky, ako ma učila moja sestra, ktorá zomrela tento rok 98-ročná. A potom sme povedali o našom krásnom Slovensku, lebo všade dobre, doma najlepšie. Ani sa nechcelo isť dedkom a babkám domov. Ba všetci sa hneď ponúkli, že zaplatia členské nie 12 korún, ako bolo doteraz, ale po 20, aj viac. Nuž takto si žijem a spomienky na všetko sú ako raj, z ktorého nás nikto nevyženie. To je asi všetko. Literárny týždenník 1998/03

Nóri nadávajú, že je alkohol veľmi drahý, preto z každej cesty zo zahraničia nosia hlavne chľast. Moji nórski kolegovia s nadšením rozprávali o Slovensku ako o krajine zasľúbenej.. Z ich pohľadu je to pravda, pretože doma pijú čapovanú dvanástku za 50 NOK, na Slovensku ju majú za 4 NOK. No i napriek tomuto, nemožno v blízkej budúcnosti počítať s prílevom imigrantov z Nórska. Predsa len, všade dobre, doma najdrahšie! http://www.inzine.sk/article.asp?art=878; Listy zo zahraničia