Zaujal ma tak ho zverejňujem. Preto, ak toto bude čítať jeho autor, ospravedlňujem sa mu. Nechcem zlízať šľahačku z torty. Zdá sa mi zaujímavý a chcem sa s ním podeliť aj s ostatnými. Od svojho narodenia obývam jeden panelový dom na jednom neveľkom sídlisku v Bratislave. Mám ho rada, prežila som tu kus svojho detstva. Odvtedy som zažila veľa zážitkov. Mnohí sa možno na ne pozerajú v zlom (na niektoré niekedy ešte aj ja), no snažím sa to brať už športovo. Načo sa zbytočne stresovať? Treba brať veci, tak ako sú. Tie príjemné prevyšujú nad tými horšími, preto by mi tak chýbali... Včera poobede som prišla zo školy taká unavená, že som si musela ísť na chvíľku ľahnúť. No chvíľka ako chvíľka. Hodinka sa pretiahla na štyri hodiny. Som spachtoš, priznávam. Ale svojim potrebám sa neubránim. Asi by som spala aj dlhšie, nebyť nášho suseda ktorý už asi rok prerába svoj byt a takmer každý deň nám spríjemňuje vŕtaním, klepkaním na stenu, brúsením dreva,... http://korpus.juls.savba.sk:8080/manatee.ks/annotation?pos=256934096&corpname=prim-4.0-public-all

Thomas Klestil a Rudolf Schuster tiež vyjadrili podporu cezhraničnej spolupráce medzi Rakúskom, Slovenskom a Maďarskom. Vytvorenie trojuholníka Bratislava - Viedeň - Györ bolo jedným z hlavných bodov trilaterálneho stretnutia premiérov zúčastnených krajín v Bojniciach. Rozhovory sa nevyhli ani otázke odstavenia jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. R. Schuster ubezpečil, že obe strany sa zhodli na spoločnom termíne, ktorý prijala aj EÚ. Podľa Klestila by si Viedeň možno želala skorší termín odstavenia, ale "veci treba brať také, aké sú". Pre Rakúsko nie je dôležitá otázka "Jadrová energia áno alebo nie", keďže v štátoch EÚ je celý rad jadrových elektrární, dodal Klestil. Podstatné je podľa neho vytvorenie bezpečnostných štandardov, ktoré by boli záväzné aj pre všetky kandidátske krajiny a boli by podmienkou pre ich integráciu. Východoslovenské noviny - Korzár 2000/11

[...]Text dokladu zvýraznené príslovie text dokladu uviesť prameň

Lavicami prechádzalo šušotanie, Toni jej pokazil okuliare, a učiteľka bola ku mne ohľaduplná, ach áno, veď ty bez okuliarov nič nevidíš, povedala, a bol to fantastický pocit byť taká nemohúca. Toniho mi bolo ľúto, pretože som vedela, že nebol na vine, a krvácanie z nosa by mi bolo bývalo milšie, ale veci treba brať také, aké sú. Môj otec opravil okuliare, vo svojej dielni v pivnici, lepidlom, vznikol z toho neohrabaný žltkastý lepidlový hrboľ nad koreňom nosa a moja mama nadávala. Tretie okuliare, osopila sa na mňa, nevieš dávať lepší pozor. Nepovedala som, že to bol Toni, povedala som, že to bol Dieter Lohweg. 479. Dnes, tri mesiace a deväť dní po rozchode, mi V. bolestne pripomenuli nasledovné veci: Červená farba rôznych častí odevu, pretože V. vlastnila červený pršiplášť. Telo sa stalo slovom. Časopis Aspekt. Bratislava: Záujmové združenie žien Aspekt, 2002, roč. 10, č. 1.

Nakoniec aj Nafta Gbely skončila presne tak, ako som to predložil do vlády: ako súčasť SPP. Nafta tým zarobila aj pre štát aj pre akcionárov dostatok zdrojov. Ako sa "zbierate" z prehier? - Moja životná filozofia je založená na teórii sínusoidy, život je ako na hojdačke, takže ma nevyrušujú prechodné neúspechy, stále vidím cieľ, ku ktorému by som sa chcel dostať. Som bojovník, ktorý má dosť vysokú odolnosť proti stresu, lebo v nervozite by sa nedalo pôsobiť ani v politike ani v podnikaní. Treba brať veci ako idú. Nič ste neprivatizovali. Z čoho ste vytvárali svoj kapitál? - To je otázka na hranici obchodného tajomstva. V daňových priznaniach, ktoré som podával ako politik, sú zverejnené moje majetkové pomery. Po odchode z politiky som založil Sitno Holding, ktorého základné imanie je milión korún. V kancelárii je nás osem. Sú to projektoví manažéri. Celkovo spolu s dcérskymi spoločnosťami zamestnávame priamo do 1 000 ľudí a ďalších 1 300 vo Vulkáne v Partizánskom. Hospodárske noviny 03/08

Lenže sa mýlil. Ešte v ten istý večer pred spaním mu jednoducho, ale s hnevom v hlase povedala: — V tom vašom svete si veľmi nepotrpíte na zdvorilosť! My, obyčajní ľudia, sme častokrát slušnejší ! Rozhovorila sa o niečom úplne inom a napokon začala spievať chvály na Licureana a jeho dobrú dušu. Iné meno odvtedy ani nespomenula. Šťastný a dobromyseľný Bubi dúfal, že Vrtielka sa nad všetko povzniesla a pochopila, keď nie pre iné, tak aspoň z lásky a ohľadu k nemu, že isté veci treba brať také, aké sú. Ale mýlil sa. Druhá udalosť nedala na seba dlho čakať. Bolo to na Dorodanovom pohrebe. Keď sa ukázal starý barón s Urmatecom, Vrtielka po celý obrad nielenže maskovala Gunove mladícke žartovné vystrájanie, ale naliehavo šuškala Bubimu do ucha: — Predstav ma svojmu otcovi! Odpoveďou mladého baróna bolo najprv opakované „pst“ a potom sa už ani neobrátil, len krčil plecami. Pri odchode z cintorína sa Vrtielka takmer zosmiešnila. Sadoveanu, Ion Marin: Koniec storočia v Bukurešti. Bratislava: Slovenský spisovateľ 1982.

Som jaký som a kôli nikomu sa meniť nebudem. Nelúbi sa ti? Choď sa sťažovať na lampáreň. Teší ma! Žijem si svoj príbeh, beriem život s nadhľadom a užívam si ho taký, aký je lebo pre mňa ani pre nikoho iného nebude robiť nikto výnimky. Musíš sa prispôsobiť a brať veci také aké sú. Nerobím si nádeje a snívam iba s mierou aby som nebol prekvapený, keď sa zobudím a zistím že nič nieje také ružové aké som si predstavoval v mojom sne. Som vďačný za každú minútu, ktorú môžem prežiť na tomto svete a každú minútu prežívam podľa seba a naplno, pretože neprežívať život naplno a s chuťou je hriech. Nemám rád nudných ľudí a nemám rád, keď sa niekto hrá na môjho kamoša a za chrbátom on je taký a taký. Keď máš niečo na srdci, alebo sa ti niečo nepáči, tak mi to povedz na rovinu a do očí, tak to znesiem o moc lepšie, ako keby som sa to mal dozvedieť od druhých. Mám svojich kamošov, ktorých mám rád a keď sa somnou niekto baviť nechce, tak sa mu nepotrebujem pchať za každú cenu do prdelky, ako to robia niektorý. Tí moji vedia, ktorí sú to a vedia aj to, že ich mám rád a že si ich vážim. http://pokec.azet.sk/kevin340

Napísať knihu je dnes, s počítačmi a inteligentnými textovými editormi, ľahšie než kedykoľvek predtým. Ľudia hovoria, že sú fatálne zaneprázdnení, no historicky ešte nikdy nemali toľko voľného času ako v súčasnosti. Vydavateľstiev je dosť, prípadne si človek môže vydať knihu aj sám. S dnešnými technológiami to už ide celkom dobre. Taktiež individuálnym predajom cez internet sa dnes dá zabezpečiť viac čitateľov, než pred sto rokmi vydaním v najväčších vydavateľstvách. Takže s tunajším trhom by som problém nevidel. Prirodzene, keby bol väčší, nenahneval by som sa. Ale treba byť realista a brať veci také, aké sú. Ja som s našimi podmienkami na publikovanie nadmieru spokojný. Na Slovensku mi vyšli tri knihy, v Čechách štyri, v Amerike jedna a tri antológie s mojimi textami. Pokiaľ to môžem porovnať, na Západe sú oveľa tvrdšie podmienky, trhovejšie pravidlá a prísnejšie posudzovanie toho, čo sa vydá a čo nie. http://blog.sirion.sk/2010/03/08/rozhovor-s-jozefom-karikom-autorom-knihy-v-tieni-mafie/