Čo vám môžem odporúčať z inZinu a "konkurenčnej" tlače za uplynulý týždeň? Nie som nijaký módeman, a tak ma nezaujímajú ani články o móde. Predsa však som si prečítal článok kolegyne Ely Akácsovej o dobre utajenej (ne)módnej prehliadke. S nesmiernou chuťou som si prečítal prvú časť rozhovoru s Janom Saudkom. V ďalšom Liste z Vancouveru som sa dozvedel niečo o emigračných peripetiách vtedy rockera, dnes profesora Petra Petra. Samochvála smrdí, ale keď mne sa článok o obávanom bicyklovom gangu terorizujúcom Novú Ves celkom vydaril! A rovnako sa vydaril aj rozhovor Jara Ridzoňa s Janom P. Muchowom. A odvedľa? Správa o objave génu vernosti. Dôkaz o tom, že z boľševika Petra Uhla, zmocnenca českej vlády pre ľudské práva, sa už definitívne stal obecný blázon. Prečo ten človek s takou rozkošou v tých Čechoch pestuje neustály pocit viny za niečo? http://www.inzine.sk/article.asp?art=2402; Linky šéfredaktora

Veď v nich je budúcnosť kultúrnosti a napredovania našej kynológie! Preto veľmi rada píšem posledné slová dovidenia, deti, v novej výstavnej sezóne 2002. Vám všetkým patrí veľké ĎAKUJEME! A ako pokračovať až do úspešného konca? Zašlite svoju sezónnu kartu, kde máte zapísané výsledky z jednotlivých výstav, na adresu: Pri stretnutí krátkonosých plemien sekundovali bloodhoundi V čarokrásnom anglickom parku kaštieľa vo Veľkej Ide prebehla za nemenej krásneho slnečného počasia tradičná výstava pod hlavičkou nášho magazínu a generálneho reklam ného partnera Pedigree. Samochvála síce smrdí, ale nik nám nemôže zazlievať, že úroveň tohto podujatia je z roka na rok vyššia. To netvrdíme my, ale vystavovatelia, ktorých je čoraz viac. A to nielen zo Slovenska a susedných krajín, ale aj zo vzdialenejších kútov Európy. Ako usporiadatelia teda môžeme vysloviť spokojnosť a zadosťučinenie našej práce, nakoľko práve účasť zahraničných vystavovateľov nás presvedčila, že výstava pod záštitou Kynologickej revue má dobré meno a uznanie. Tohtoročná vydarená Kynologická revue Open bola zaiste jednou z dobrých reklám pre slovenskú kynológiu. Kynologická revue 2001/11

Za komunizmu som nemal „takmer vydavateľský monopol.“ Okrem mňa vydávalo z tohto odboru ďalších 25 bádateľov. „ Monopolne “ sa usilovali spopularizovať staršiu slovenskú literatúru a udomácniť ju vo vedomí slovenského čitateľa. Staršia slovenská literatúra počas 21-ročného pôsobenia každý rok 3 - 5 diplomantov, niekedy aj viac (raz dokonca 15), vyškolil som 5 ašpirantiek a 1 doktorandku. Z nich sa uplatnili 4 ako docentky staršej slovenskej literatúry. Nech toto konštatovanie nechápe M. ako samochválu, ktorá smrdí, ale ako objektívnu štatistiku. Veľmi ma mrzí, že moja skostnatená metóda odstrašila M. od jeho skrytej záľuby v staršej slovenskej literatúre. Mohol z neho vyrásť zdatný piaty docent, ktorý by podával staršiu slovenskú literatúru prinajmenej tak príťažlivo, ako to robia tí beťárski francúzski medievalisti, ktorí „ zo staršej literatúry dokázali urobiť jednu z najvzrušujúcejších oblastí literárnej histórie “. Literárny týždenník 2000/20

Alebo ich je málo? Ak áno , prečo si dovolil nedávno neobsadiť miesto športového sekretára, ktorý mal náplň práce naozaj bohatú? Jednou nohou už na tomto mieste sedel Jozef Polešenský, druhý mu podkopla vraj, prehnaná iniciatíva s logom SAZ - u na súkromné účely. Neprekážalo, že sa ho vytlačilo dvadsaťpäť kusov ... Zneužitie sa predsa trestá, aj keď v tomto prípade bolo možné hovoriť o zhodnotení znaku. Sekretariát smrdí samochválou aj vďaka Antonovi Ihringovi. Práca sa chváli sama, nemusí ju transparentne ukazovať na obdiv. Skôr by sa patrilo zodpovedať na také kritiky, aké odzneli na valnom zhromaždení z úst odstupujúceho predsedu dozornej rady Miroslava Lakatoša. Veľa nesplnených uznesení, výkonný výbor len výnimočne odpovedá na listy dozornej rady, hospodárenie ešte za rok 1995 nebolo uzavreté, k vecným čerpaniam rozpočtu a stavu majetku nemôže dať dozorná rada stanovisko. To všetko sa výkonnému výboru vytklo bez primeranej odozvy. SME. Denník. Bratislava: Petit Press 26.7.1997

Text dokladu zvýraznené príslovie text dokladu uviesť prameň

Ušiel som pre dačo celkom iné, dačo veľmi nepríjemné, priam hrozné ... Vydržte však a nepreskakujte ostatné výpovede, zvládnite ich jednu po druhej v takom poriadku, v akom som ich zoradil, lebo aj to má svoj dôvod a vnútornú zákonitosť, pekne po poriadku, aj keď podistým s nemalou námahou. Každý však bude bohato odmenený, a to nielen záverom, ale všetkými výpoveďami, ak sa k záveru prekliesni cestou premnohých svedectiev a úskalí ... Nik neoľutuje! Vraví sa, že samochvála smrdí, no ja sám seba nechválim, chválim výlučne tých, ktorých som vypočul. Meneláova výpoveď ma zaujala. Oveľa viac však Helenina. A keby sa nebolo stalo, čo sa stalo, rád by som bol u nich aj dlhšie pobudol. Nič sa však nedalo robiť. Doslova som musel ujsť, aby som zachránil nielen seba, ale aj všetky vzácne výpovede... Za kým teraz? Zas začnem iným začiatkom. Tým, čím začína slávny slepý básnik. Povestnou hádkou Agamemnona s Achillom. Lenčo, Ján: Odyseus, bronz a krv. Bratislava: Tatran 1982.

Nuž čo, aj prenosy z olympiád mohli byť len také, aké bývajú domáce ... Peter Sever Miliónová show Celý svet nepochybne sledoval slávnostné otvorenie olympiády v Austrálii. Bol to večer, naplnený náročnou, nákladnou a koncepčne odvážnou show v štýle amerických revue. Pri množstve účinkujúcich a efektov, kostýmov, tancov a piesní však toto podujatie malo aj niekoľko slabších častí, ktoré hádam treba spomenúť, hoci domáci boli so svojím dielom náležite spokojní. A hrdí. Lenže samochvála často smrdí... Odvážnu, dynamickú koncepciu sa, žiaľ, nepodarilo vždy naplniť. Sklony k barnumskej reklame, spoliehanie na efekt mohutného masového nasadenia účinkujúcich (najmä v hudbe) nemohli zastrieť základnú výčitku: Áno, bola to ohromná slávnosť s veľkou výpravnosťou, dobre premyslená a nápadito realizovaná, ibaže veľa jej propagačno - reklamných častí nastoľovalo otázky, v akej spojitosti so športom (a najmä s olympiádou) tieto barnumsky organizované vystúpenia vlastne boli. Podľa nášho názoru zlyhala predovšetkým hudobná časť. Literárny týždenník 2000/35

— Usmej sa . Nechcem, aby si vo mne videla násilníka. Niečo ti prezradím. Nerád jem sám. Nechutí mi. A moja žena mi pri rozlúčke prikázala, aby som dbal na jedlo. Obávala sa, že schudnem a po návrate bude mať veľa práce, kým ma zasa vykŕmi. — Takú dobrú ženu si ani nezaslúžiš, — poznamenala som pichľavo. — Mýliš sa! Ja som lepší ako ona. Urobím všetko, čo jej vidím na očiach, prisámbohu. — Neprisahaj. Samochvála smrdí. Uverila by som, keby ti ona dosvedčila. K stolu pristúpil čašník: — Čím vám poslúžim? Vilo sa obrátil ku mne: — Na čo máš chuť? — Dám si to, čo ty, — odvetila som stroho. Objednal živánsku, pomfrity, kapustový šalát a liter sudového vína. V ústach sa mi začali zbiehať sliny. Preglgla som a rozhliadla som sa po vinárni. Prekvapilo ma, že je takmer plná. Kde tí chlapi berú peniaze na chlast, keď vládne nezamestnanosť ... Lázslová, Karin: V rajskom zátiší. Senica: Arkus 1997.