Buďme v strehu! Minister kultúry sa zachová tak isto ku Košičanom a Prešovčanom - ak zakrneli. Riaditeľ Darmo bude skúšať, kam až môže v televízii zájsť. Pokúša sa o našu ľudskú dôstojnosť priamo v našich domácnostiach. To jeho vysielanie predsa nie je pre ľudí. Buďme v strehu ! Je predsa pod ľudskú dôstojnosť nemôcť mať nadáciu, ktorá by ľuďom pomáhala. Celý život nikto z nás nerobí nič iné, len skúma, kam až môže zájsť. Ľudové porekadlo napríklad zašlo až tak ďaleko, že tvrdí "S poctivosťou najďalej zájdeš!". Hahaha. To je asi taká pravda ako "Viac hláv - viac rozumu". Kam na to ten náš ľud chodí? Prečo nie sme v strehu a dáme sa ním balamutiť ako malé deti? Napokon - ani ja nerobím nič iné, len sa pokúšam zistiť, kam až môžem svojím písaním zájsť? SME. Denník. Bratislava: Petit Press 27.1.1996

"Pokiaľ ide o otázku viny, som toho názoru, že súd uznal Róberta vinným podľa obžaloby. Tvrdil síce, že financie nepoužil pre vlastnú potrebu, ale je potrebné vidieť to, že ich použil na úhradu schodku, ktorý spôsobil on sám. Obžalovaný nemusel mať priamy zisk - osoh z krátenia tržieb, mal ho zo svojho predchádzajúceho konania..." Božena KUDLÁČOVÁ z Trnavy Hovorí sa, že s poctivosťou najďalej zájdeš. Kto sa drží tohoto pravdivého porekadla, nemusí sa ničoho báť. Môže pokojne spať... Róbert ignoroval registračnú pokladnicu, pretože, čo sa naťuká do registračky, to sa musí aj odoviesť ako tržba a keďže chcel rýchlo zbohatnúť, obchádzal zákony. Lenže, dovtedy sa chodí s krčahom... Myslím si, že za spreneveru si trest zaslúžil. Jozef VYSOČÁNI z Hanušoviec nad Topľou : "Myslím si, že súd uznal Róberta vinným zo sprenevery.“ Východoslovenské noviny - Korzár 2000/05

Vyškierajú sa nám spoza múrov svojich pevností, vnútri ktorých si dali postaviť honosné vily a haciendy, vyhrievané bazény, sauny či tenisové kurty. Záplava satelitov, priemyselných kamier, nevkusných sošiek medzi fontánkami, jazierkami a na zábradliach schodísk, gýčovité obkladačky a ďalšie detaily iba dotvárajú obraz (ne)vkusu svojich majiteľov. Ešte stále sa smejú, veď oni boli pri procese, ktorý ich vodca nazval historickou príležitosťou, ale väčšina občanov bohapustou privatizačnou drancovačkou. A smejú sa tým, ktorí si mysleli, že s poctivosťou najďalej zájdu, a že človek by predsa len nemal púšťať úplne mimo kontroly svoje paleolitické pudy. Na chvíľku im možno aj zahnedlo, keď sa vládna koalícia pustila do skúmania najväčších nekalostí. Už sa však ukazuje, že ani táto kaša sa vďaka časti červených bratov z Gunduličovej nebude jesť taká horúca, ako sa pôvodne navarila. Profit 2000/05

Neskôr naozaj dostal prácu v jednej maklérskej firme. Bolo to zaujímavé. Bezdomovec so synom, žijúci na verejnom WC, zamestnanec maklérskej firmy. Bol však vytrvalý. Neskôr mu zavolal jeden z jeho klientov a zveril mu všetky svoje obchody s akciami. Dnes má tento muž vlastnú firmu a je z neho milionár. Možno si pripadáme rovnako, ako muž z príbehu. Hoci Biblia o nás hovorí, že sme deti Kráľa kráľov, my si na tomto svete pripadáme ako poslední žobráci. Na jednej strane si hovoríme, že s poctivosťou zájdeme ďalej. Na strane druhej sa podvodníci majú lepšie ako čestní ľudia. Buďme však vytrvalí, ako muž z príbehu ! Nedajme sa oklamať ! Práve adventné obdobie nám pripomína, že Pán Ježiš príde a odplatí každému. Pre niektorých príde ako Sudca. Pre ďalších ako Záchranca. Tesnou bránou. Ročenka. Kežmarok: Vivit 2004.

Poviedka sa končila tým, že toho Joža našli ráno uškvareného. Uškvareného, aké je to krásne slovo! To je predsa riadna pomsta. Pri tejto príležitosti mi prichádza na um istý verš z básnicky v klerikálnom časopise Sedliacky junoš, kde rozšafný človek napomínal akéhosi lumpa: Len ďalej kľaj, ty nekresťanský osol, a ver mi, že by som sa smial, keby tak do teba udrel ohnivý boží posol. Inak mali poviedky v Rajskej záhradke aj tendenciu, že s poctivosťou človek najďalej zájde. Proti tomu sa nedá nič namietať a rád si pripomínam prípad chudobnej Ruženky, ktorej poctivosť sa ťahala cez tri pokračovania. Bol Štedrý deň. Ruženkiní rodičia mali okrem dcérušky doma len jedno poleno. Ruženka teda šla zbierať uhlie, čo povypadávalo z vozov s týmto nákladom. Šla s košíkom a plakala, lebo vedela, že je to hriech. Uhlie bolo cudzie, a keby tie kúsky zbierala, bola by to krádež. uviesť prameň

Je urazený . Založí si svoju agentúru . Malú , ale svoju . A keď bude treba , bude nielen tieňová , ale aj nočná . Pre istotu ho vôbec nehľadáme , aby sa ešte niekto nestratil . 4 . 00 hod . Hurá ! Rodná hruda ! Pred školou dobiehame Malého Ciká . Správny skaut ! Agentúra je kompletná . Už nás aj škrie , že idú prázdniny . Treba nám po výlete naprávať povesť . Po tomto prepadáku bude aj vysvedčenie len prechádzkou ružovou záhradou . Už aby bol september . Etudy S poctivosťou S poctivosťou zájdeš najďalej . Problémy nastávajú , keď s ňou chceš vyššie . Irónia osudu Chcel som vojsť do dejín literatúry , ale visela tam ceduľka : Zatvorené . Preberáme tovar . Krátko o materčine Aj s rodákom sa vo vlastnom jazyku dohovoríš len vtedy , keď nájdeš ten správny . V hodine duchov Duch ma vie vystrašiť , ale bezduchosti sa bojím . Každý má šance Kto neuspel ako strelec , má šance urobiť skvelú kariéru ako terč . uviesť prameň

Aj som s tým počítal, že niečo zaplatím. Ale predstav si, že colník sa len zasmial a nežiadal odo mňa ani korunu. A po mne išiel jeden z Ostravy - Vítkovíc. Ten si zapísal len jeden a mal štyri. To si mal vidieť. Platil clo za všetky a ten colník mu ešte aj nadal. A tá hanba. Vtedy som si povedal, že naši dedovia a staré matere hádam aj mali pravdu, keď sa držali zásady, že s poctivosťou najďalej zájdeš. Veru ešte aj dnes sú také prípady, že s ňou dakedy aj dosť ďaleko zájdeš. Aj keď zas vždy nie až tak ďaleko, ako by si chcel. Ale aspoň skoro tak ďaleko ako bez nej. Lenčo, Ján: Roky v kine Úsmev. Bratislava: Slovenský spisovateľ 1987.

„Tak či onak, našli sme ich ukrytých v lodnom sklade, keď sme už boli v polovici cesty do Alexandrie. Ubezpečil som cisára, že len čo sme dorazili do Alexandrie, hneď som ich poslal do Anthedonu, aby ich tam potrestali.“ „Herodes Agrippa,“ povedala moja matka prísne, „to bola vedomá lož a ja sa za teba veľmi hanbím.“ „Iste nie tak, ako sa odvtedy hanbím ja, moja drahá pani Antonia,“ povedal Herodes. „Ako často si mi hovorila, že s poctivosťou najďalej zájdeš. Ale na východe každý klame, a preto každý berie s rezervou to, čo počuje, a predpokladá, že jeho spoločník robí to isté. Na chvíľu som zabudol, že som sa vrátil do krajiny, kde sa pokladá za nečestné, ak sa človek čo len o vlas odchýli od holej pravdy.“ „Cisár ti uveril?“ spýtal som sa. „Z celého srdca dúfam, že áno,“ odpovedal Agrippa. Graves, Robert: Claudius Boh. Claudius Boh a jeho žena Messalina. In: Graves, Robert: Ja, Claudius Boh. Bratislava: Ikar 2000.