"Za takýchto okolností môžeme každý večer z diskotéky zobrať 5 - 6 ľudí. Ak sa toho naozaj dopustil, môže to byť najviac priestupok." Prípad dodnes nie je vyriešený. Objavili sa informácie, že Karol a Ivan M. môžu stáť aj za miliónovými lúpežami v Prievidzi, Handlovej a v Považskej Bystrici. Polícia organizovanie týchto lúpeží bratmi M. preveruje, zatiaľ to však nepotvrdila, ale ani nevyvrátila. Advokát Schmidl ich účasť na lúpežiach popiera. Prípady nie sú uzavreté. Kto mlčí, ten nesvedčí. Množstvo neuzavretých prípadov a kontakty s bossmi Černákovej skupiny naznačujú, že bratia M. s najväčšou pravdepodobnosťou nebudú práve najctihodnejší občania. Tím vyšetrovateľov, ktorý, mimochodom, vyšetruje aj prípady skupiny okolo Mikuláša Č., ako aj advokát si teda konajú svoju prácu. Vyšetrovanie pokračuje a policajné zdroje nevylučujú, že spomínané obvinenia sú posledné. Mohlo by sa zdať, že bratia aj polícia majú rovnaké šance, pretože v konečnom dôsledku by mal rozhodnúť nezávislý súd. Mlčiaci svedkovia však možnosti na výber neposkytujú. SME. Denník. Bratislava: Petit Press 7.5.1999

Nepotrebuješ kus papiera, aby si sa niekomu zaviazal. Zväzky nemusia byť pevnejšie a náklonnosť väčšia, keď sa potvrdia zákonom. Žiješ s nejakou ženou? Nie. Vzdychla si. Žiješ s ním? spýtal sa. Do istej miery... Čo to znamená? Veľa cestuje. A ja často chodím do Hamptons. Mám ateliér a chalupu v Southamptone. Takže spolu netrávime mnoho času. A keď ste spolu? Je to pravé manželstvo? Pokrčila plecami. Spávaš s ním? naliehal. Vanessa neodpovedala. Kto mlčí, ten svedčí. Nemáme dobré manželstvo... Umlčal ju jeho tvrdý smiech. Ach, nepochopená vydatá panička! Nie, nie je to tak! Vyskočila z postele, odbehla do kúpeľne a o chvíľu sa vrátila zakrútená vo frotírovom župane. Sadla si na peľasť a chytila mu ruku. Bill na ňu pozrel, na tvári mal napätý výraz. Usiloval sa vysporiadať so svojimi emóciami. Po vášnivom milovaní ho napĺňala eufória. Dávno zabudol, že taký pocit existuje. Taylor Bradford, Barbara: Tajná láska. Bratislava: Slovenský spisovateľ 1999.

[...]Text dokladu zvýraznené príslovie text dokladu uviesť prameň

Pochváľ niekoho, a vyslúžiš si etiketu hlupáka; ten, kto povie, že niečo funguje alebo je v poriadku, musí sa vzápätí desať razy ospravedlňovať, že nenaservíroval dajaký škandálik podľa zaručene nezaručených informácií z kruhov "blízkych" dotyčnej osobe, ktorú bolo žiadúce zdiskreditovať. Ako žiť v tomto svete? Tak, že nebudeme mlčať, keď sa deje krivda, a vyjdeme s pravdou von. Mlčanie nie je vždy zlato. Neraz sa za ním skrýva ľahostajnosť, lenivosť, zbabelosť, hlúposť alebo alibizmus či trestuhodný strach o seba. "Kto mlčí, akoby svedčil" - napísal Terentius. Jazyk treba držať na uzde - to je síce pravda, ale to neznamená nepoužívať ho, keď treba. Nielen za každé zbytočné slovo budeme súdení, ale aj za každé zamlčanie prepotrebného slova. Kde sa šliape po pravde a práve, kde sa kradne, čo patrí všetkým, kde sa zahniezdila zrada a nečestnosť - tam neslobodno mlčať. Sú ľudia, na ktorých si každý vyleje žlč, lebo neoblomne vzdorujú náporom lži a nečestnosti. Hlinka, Anton: Ozvena slova 5 - Desatoro. Bratislava: Don Bosco 1994.

Mladý pán, kúpte srdiečko pre slečnu. Za dvadsať korún... Srdiečko z lásky... Xénia odmietavo pokrútila hlavou, ale ja som na to nedbal, aj keď cena sa mi zdala prehnaná. Násilím som jej vopchal do ruky priesvitné vrecko zviazané červenou stužkou. Jej oči prezradili, že má z neho radosť. Nadhodil som: – Tak čo, ideme do Horského parku, alebo do sadu v Petržalke? Neodpovedala, iba pokrčila plecom. Pomyslel som si: Kto mlčí, ten súhlasí. Mlčal som i ja. Bolo to však veľmi obsažné mlčanie. Chystal som sa vyznať jej lásku a dúfal som, – ách, aká by to bola slasť –, že ju konečne budem môcť objať, bozkávať a možno sa mi aj oddá. Jej oči blúdili kdesi v priestore. Zdalo sa mi, že krátko utkveli na balkóne, na ktorom sa beleli podušky. Mladá žena v ružovom župane ich natriasala a pohládzala. Nemohol som sa zdržať poznámky : – Ďakuje im za dobrú noc. Lászlová, Karin: Kaleidoskop osudov. Ružomberok: Epos 2003.

O seba sa nestarajú, zato o iných. Vo svojom oku nevidia brvna, no smietočku v cudzom, oh, to už hej! No ja nie som zlostná Žablačka, ja vždy dobre mienim. “Nuž, či už tieto dve dámy akosi nazreli, že v jej útrobe nieto niekdajšieho mieru? Čo ich tak zaujíma Klasného svadba? Čo ich zaujíma, či sa ide ženiť s dišpenzáciou, či bez nej? dumala Marienka a hľadela veľkými očami na Králikovu. I Králikova mala už dosť. Kto mlčí, ten svedčí. Za pol hodiny bolo po celom meste stvrdené a navlas dokázané, že sa starý Čaranský žení, a starý blázon berie si mladuškú Marienku Vitovskú. Čaranský prišiel s pokojným duchom do svojej krčmy. Hostinský podával mu prvú kotúľku so zvláštnym prívetivým úsmevom, hoci sa v duchu bál o stáleho hosťa. Pán mestský notár zamĺkol v horlivom hovore, keď vstúpil Joachim. Vôbec v celej chyži nastala neobyčajná tichosť. http://korpus.juls.savba.sk:8080/manatee.ks/annotation?pos=516464146&corpname=prim-4.0-public-all

---

[Doklad 7] (Ďalšie doklady):

[Doklad 8] (Ďalšie doklady):