Tesne za ním stálo medvieďa a so záujmom si ho prezeralo. Pozrel vľavo a neďaleko bolo druhé. Naježili sa mu všetky chlpy, lebo vedel, že mama je nablízku. Obzrieť sa už nestačil, lebo to sa už na neho rútila napajedená medvedica. Duchaprítomne jej hodil do tváre sprej a upaľoval kade ľahšie. Chvíľu lámal svoje rýchlostné rekordy na stredné trate a až po čase si uvedomil, že ho medvedica neprenasleduje. Dobehol na lesnú správu a všetkým rozprával o svojom zážitku so šťastným koncom. Kto má škodu, má aj posmech. Neviem, či je ďalšie pokračovanie tohto príbehu pravdivé, alebo ho len doplnili jeho huncútski kolegovia. Vraj ihneď oznámili nevšedný prípad televízii Markíza a na druhý deň ráno dorazil spravodajský tím. Moderátor ho vyzval, aby sa obliekol do autentického oblečenia, ktoré mal včera v lese a že nakrútku a interview urobia na mieste činu. „To nepôjde,“ údajne povedala mediálna hviezda, „nohavice mi ešte od včera neuschli...“ Poľovník. Bratislava: Spoločnosť 7 plus, 2007, č. 08.

Prešlo asi 5 rokov a príbuzný si zmyslel, že by bolo prikúpiť koníka. Išiel teda na jarmok a padol mu do oka jeden pekný kôň v dobrej mrcine - deda v dobrom technickom stave. Koňa zjednal, kúpil a večerom doviedol domov. Pustil ho do konici (tak sa volá nárečím maštaľ pre kone) a kôň išiel rovno ku soli. bolo mu to síce trochu divné, ale mohol to aj zavoňať. Keď však prišiel jeho otec ten zistil že ten somár kúpil toho istého koňa, ktorého sa pracne zbavil pred 5-timi rokmi. Veľmi sa tým pred susedmi však nechválil...Hovorí sa, kto má škodu má aj posmech... http://www.ekoprodukt.sk/otazky-nazory/func,view/view,threaded/id,396/catid,14/

Besednice – najznámejšou poviedkou z tejto knihy je Maco Mlieč. Maco prišiel do služby k bohatému richtárovi ako osemnásťročný mládenec, u neho slúžil po celý život za jedlo, šaty, tabak a prísľub, že ho doopatruje do smrti. Spustol, zanedbal svoj zovňajšok a keď cítil, že sa blížia posledné chvíle života, prišiel za gazdom „porátať sa“. Nevyslovenou výčitkou Maca gazdovi bola otázka: „Ak som vám dlžen, koľko by som Vám to teda ešte mal dosluhovať?“ Po smrti Maca mu gazda vystrojil krásny pohreb, za čo obec richtára pochválila. Len sluhovia si povrávali, že však ho mal za čo pochovať. Tajovský v tejto i v ďalších poviedkach ukázal dva protikladné svety – bohatých a chudobných (Apoliena, Smädní, Aby odvykali). Píše tiež o alkoholizme, ktorý na dedine súvisí so zaostalosťou a biedou. Sú tu poviedky ironické (Mládenci) aj komické (Kšó, Kšó! alebo Kto má škodu, má aj posmech). http://www.rozhlas.sk/inetportal/2007/projects/autor/index.php?page=tajovskyM

Text dokladu zvýraznené príslovie text dokladu uviesť prameň

Text dokladu zvýraznené príslovie text dokladu uviesť prameň

Text dokladu zvýraznené príslovie text dokladu uviesť prameň

Text dokladu zvýraznené príslovie text dokladu uviesť prameň

Text dokladu zvýraznené príslovie text dokladu uviesť prameň