— Vari ste tu mali požiar? — Ale božeuchovaj, už len to by nám chýbalo. Aspoň od takej pohromy nás Hospodin zaratoval. Nie, pán môj, zhorel akosi sám. V ňom sa čosi chytilo, priveľa si vypil ; iba belasý plamienok z neho vybĺkol a zotlel, načisto zotlel a očernel ako uhoľ ! Aký to len bol skvelý kováč ! Odvtedy sa ani odviezť nemôžem ; nemá kto kone podkovať. — Všetci sme v rukách božích, tetuška, — povzdychol Čičikov. — Veď viete, že božie cesty sú nevyspytateľné. Tak čo, tetuška, prepustíte mi ich? — Koho, pán môj? — Nuž tých všetkých, čo vám pomreli. — Ale akože vám ich mám prepustiť? — Celkom jednoducho. Alebo mi ich hoci predajte, slušne vám zaplatím. — A to ako myslíte? Namojveru vám nerozumiem. Hádam by ste ich nechceli vykopať? Čičikov si uvedomil, že starena nič nepochopila, a tak neostáva iné, ako ešte raz ozrejmiť, o čo mu ide. Gogoľ, Nikolaj Vasilievič: Mŕtve duše. Bratislava: Petit Press 2006.

Text dokladu zvýraznené príslovie text dokladu uviesť prameň

Zrazu ma niekto poklepal po pleci. Po chvíľkových rozpakoch som v dotyčnom spoznal starého spolužiaka ešte z čias základnej školy. Vracal sa domov zo zahraničnej študijnej stáže, ktorú mohol absolvovať vďaka výborným študijným výsledkom dosiahnutým na prírodovedeckej fakulte. Okrem cenných vedeckých skúseností si však domov prinášal aj niečo neporovnateľne cennejšieho a vzácnejšieho. Vieru v Pána Ježiša. Priniesol si vieru, po ktorej tak túžil, no nedokázal ju uchopiť, ktorú hľadal, no nedostávalo sa mu jej. Až nevyspytateľné Božie cesty ho nakoniec zaviali kdesi ďaleko, do neznámej krajiny, aby cez život v spoločenstve mladých veriacich ľudí našiel kľúč k novému životu v Ježišovi Kristovi. Skutočne. V živote nejedného z nás sa odohrala čudesná udalosť, ktorej sme možno v danom okamihu nepripisovali nijaký význam, no ktorá v konečnom dôsledku znamenala pre náš život radikálnu zmenu. Takéto radikálne zmeny nie sú v živote ľudí ojedinelé. Služba slova. Kežmarok: Vivit 2002, číslo 4.

Ondrej a Anastázia prijali sviatosť manželstva. O rok sa im narodila dcérka Tatiana. Borisko bol tichý, poslušný chlapec, rád miništrovával. Keď dokončil ľudovú školu, rodičia rozhodovali, kde ho dať. V rozhodovaní im pomohol pán farár. Postaral sa, aby dobrý chlapec chudobnej rodiny dostal sa na gymnázium. Po maturite sa sám Boris rozhodol, že nastúpi do kňazského seminára. Kňazstvo sa stalo jeho ideálom. Jeho túžba sa splnila a v roku 1937 bol vysvätený za kňaza. Aké nevyspytateľné sú božie cesty! Od Moskvy putuje do ďalekej cudziny, kde sa stane kňazom. Aké asi predstavy mala Anastázia, keď sa jej narodil najmladší syn Boris a keď ho po prvý raz vzal na ruky jeho otec Nikolaj? Bola by vtedy uverila, že raz bude s tým chlapčekom putovať do ďalekej krajiny a tam sa stane katolíckym kňazom ? Po celý život bolo badať na tvári ruského chlapca a už kňaza akýsi utajený smútok za rodným krajom a žiaľ za nezvestnými bratmi. Janega, Štefan: Spomienky cirkevného sudcu. Bratislava: Oto Németh 2001.

Ten nevedel, že pred ním stojí Mišo Čajka, chcel mu dať odmenu za záchranu. No Mišo to neprijal, povedal kto je a žiadal len odpustenie pre seba a svoju ženu. Starý Villáni im odpustil a tak sa Mišo vrátil domov. Po pár rokoch sa Michalovi a Hanke narodil synček Janko a Hanka vyzdravela. Manželia boli zase spolu šťastní a všetko sa dobre skončilo. „ Podivno! – Tedy neresť stá už prehrmela nad tým párom a opäť blaha svitnul máj? Sú tajné božie cesty veru! “ O slovenskom ľude a panstve: „Povedia: - ľud sám si na vine za svoje bôrgy, handry, špiny, za brloh, vo ktorom sa váľa, čmud bytu svojho, nízky lós, mrav drsný, v suk jalovca stuhlý – nech, keď tra robiť, nezaháľa, nech vetché nepodpiera uhly,... Chce žiť! Chce rásť prez všetky hate, čo veky v priek mu nakládli, i ktoré uplietol si sám! http://korpus.juls.savba.sk:8080/manatee.ks/annotation?pos=276641411&corpname=prim-4.0-public-all

Text dokladu zvýraznené príslovie text dokladu Hyde, Catherine Ryan: Elektrický boh. Bratislava: Ikar 2003.

Pozrel pred seba na obraz Ježiša z farebného skla nad bohato zdobeným oltárom, cez ktorý prenikalo poludňajšie svetlo. Nikto iný tam nebol. Nikto nenarúšal jeho súkromie.”Som tu už pár hodín,” povedal,”zvykol som si.” Kňaz si sadol do lavice vedľa Haydena, opatrne, akoby ho boleli kĺby.”Koľko rokov mal váš syn” “Ani sa len nenadýchol, otče.”“Narodil sa mŕtvy?”“Áno.”“Cítim s vami. Človek ťažko pochopí takú stratu. Božie cesty sú nevyspytateľné. Nemôžeme poznať zámery Všemohúceho. Dozerá na viac ľudských životov, než si vieme predstaviť.”“To znamená, že odpoveď neexistuje?” “To znamená, že odpoveď jestvuje, ale my ju možno nikdy nedostaneme. Poznáte Písmo?” “Asi tak dobre ako vy, otče. Ešte vždy z neho viem presne citovať.” “V tom prípade si zopakujte Knihu Jóbovu.” Hayden cítil, ako mu zmeravela sánka. uviesť prameň

Text dokladu zvýraznené príslovie text dokladu uviesť prameň