Jediným prínosom tohto filmu je nakŕmená škodoradosť slovenského filmára. „24“ dokazuje, že česká kinematografia produkuje diela všetkých úrovní, od vysoko kvalitných projektov až po absolútne prepadáky. Tie sa však v množstve vyprodukovaných diel stratia ako „ slzy v daždi “. Teda oveľa lepšie ako prepadáky slovenské. Niet na tomto svete nikoho, komu by som mohla tento film odporučiť a kto by ho zniesol. Takéto nudné, povrchné a amatérske dielko je možné absolvovať raz za život. Tí, ktorí to prežili, nech si spomenú na známe čo ma nezabije, to ma posilní, a s novou chuťou nech sa vrhnú na skvosty filmového priemyslu a la Hollywood, prípadne Barrandov. Ak sa tešíte aspoň na hudbu, aj tu vás sklamem: texty sú nevýrazné a melódie opotrebované. Vo filme zaznie jedna celkom chutná básnička o Eskimáčke, Stopárka ju povie asi 10 minút pred koncom filmu, nastavte si budík na mobile, je to asi jediná vec, ktorá stojí za zobudenie. http://www.inzine.sk/article.asp?art=4823; Recenzie

„Osamostatnenie je určite dobré a užitočné, ale potom samostatne žiť je druhá vec. Ja by som tiež nechcel byť stále odkázaný na môjho staršieho brata. Prečo? Môžem žiť predsa inak. Možno chudobnejšie, ale nebyť od nikoho závislý. To je asi filozofia slovenského odlúčenia." Nepostihli moravské povodne vašu usadlosť? "Našťastie nie. Olšany sú na kopci, to už je Drahanská vrchovina, tam vytopenie nehrozí. Ale bola to veľká rana pre mnohých ľudí. Ťažko ich niekto uteší. Filozof povedal, že všetko, čo ma nezabije, ma posilní. Keby sme si to dokázali zopakovať v praxi. Je to nielen náboženská veta, ale vôbec ľudská. I keď, mne sa to hovorí, keď ma nevytopilo. Ale koniec koncov, možno každá tragédia je v metafyzickom zmysle užitočná. Tragédia sa môže nejako zhodnotiť, zúročiť, aby aj pomohla. Dúfam, že to nevyznie cynicky." A inak, ako žijete? "Adresu mám v Brne a hlavne v tých Olšanoch. Koníky mám v Olšanoch - Habrovanoch pri Rousínove.“ SME. Denník. Bratislava: Petit Press 30.7.1997

[...]Text dokladu zvýraznené príslovie text dokladu uviesť prameň

Text dokladu zvýraznené príslovie text dokladu uviesť prameň

Text dokladu zvýraznené príslovie text dokladu uviesť prameň

Plukovník, MUDr. Ladislav Štilicha nejedol. Nejedol nielen 24. decembra, ale už tri dni predtým. Keď sme ho v jeho garzónke navštívili na prvý sviatok vianočný, mal na dverách napísané : Hladovka nevyrušovať! Sedemdesiatšesťročný Štilicha sa k tomuto krajnému kroku odhodlal, ako sám hovorí preto, lebo vyčerpal všetky možnosti. "Štyri roky sa domáham spravodlivosti, v mojom veku už veru netúžim po iných statkoch, vydržím kým sa nesplnia požiadavky, ktoré sme adresovali mestu. Mojím životným krédom je totiž konštatovanie, že čo ma nezabije, tak to ma posilní." Denne hladovkár vypije dve veľké termosky sladeného čaju, potom ešte pije džús a pivo. Dodáva, že jeho tabletkou proti hladu je cigaretka. Zdôrazňuje, že tu ani tak nejde oňho: "Hoci primátor Bardejova Boris Hanuščak, ktorý ma bol trikrát navštíviť, si myslí, že keď mi mesto vyjde v ústrety tým, že mi pridelia garzónku, tak sa problém vyrieši. Veď, ak by som to prijal, nemohol by som sa ľuďom pozrieť do očí." Východoslovenské noviny - Korzár 2002/12

„Ani ten najlepší manžel, hoc aký by bol ku mne dobrý, mi nepomôže. Je to tak, môj názor mi nik nevyvráti. Závislosť je nevyliečiteľná choroba, stačí pohárik a ste v tom opäť. Moja mama má cukrovku a to je niečo podobné. Ona nemôže cukor a ja alkohol," opisuje osud alkoholika Jana. " Treba žiť a tešiť sa z každého dňa. Cítim, že som spoznala zaujímavé spoločenstvo ľudí. Všetci majú za sebou ťažký osud, preto sa držím hesla, že čo ma nezabije, to ma posilní. Viem, že sa musím držať abstinentov, len to mi pomôže. " Ani Eva nebola s alkoholom na tom oveľa lepšie. Rada si pričuchla k poháriku s ohnivou vodou. Najťažšie chvíle však už má za sebou. " Kedysi som robila s alkoholikmi, no nevedela som ich pochopiť. Keď som sa však raz pozrela do zrkadla, tak som si povedala, Bože, veď ty si alkoholička. Začala som na seba pľuť. Mojím novým rodiskom je Predná hora a za to sa nehanbím ... Východoslovenské noviny - Korzár 2001/08

Tvrdí, že to nie je otázka kvality, ale toho, že má knihy, ktoré sa týkajú len jej. A potom tie, ktoré sú na to, aby ich čítali iní. Denne sa prebúdza o tretej. Vypije tekutinu s názvom Extra Strong Tea, po ktorej jej „ vybuchne hlava " a začne písať. „Písanie je také vyčerpávajúce, že potrebujem čaj oveľa silnejší, než hocijaká káva. Zažila som od detstva dosť fyzických útrap, že Nietzscheho veta - čo ma nezabije, to ma posilní - mi padne ako uliata." Takto strávi štyri hodiny. Potom údajne už len odpovedá na listy, telefonuje s matkou a sestrami, a po zvyšok dňa sa venuje láske. SME. Denník. Bratislava: Petit Press 23.12.2003