| At line 99 changed one line |
| Súdilo sa, že "dobrá žena nepotrebuje vena". Žena a matka mala v domácnosti a v gazdovstve vážne poslanie. Vravelo sa - a platí to i dnes -, že "dobrý gazda pracuje, múdra žena gazduje". Dobrá žena mala byť aj dobrou matkou aj gazdinou. Výsledky jej práce sa hodnotili príslovím "Aká matka, taká Katka, taká celá je čeliadka". Osobitne sa vyzdvihovala úloha matky pri výchove detí, a to už od ich útleho detstva, lebo __"od mladosti sa tŕnik ostrí, aby na starosť bol bystrý"__. Radilo sa: "Pokiaľ prútik malý, ohýbaj ho," alebo aj: "Ohýbaj ma, mamko, pokiaľ som ja Janko, neohneš ma mamo, keď ja budem Jano." Prikazovalo sa: "Nedávaj dieťaťu všetko po vôli." "V jednej ruke prút, v druhej chlieb", no zároveň sa usudzovalo, že " materinská bitka je polovičatá". Medzi matkou a dieťaťom bola vždy silná citová väzba. Ľud to obrazne vyjadril prirovnaním motivovaným domácim roľníckym prostredím %%tip-Zdroj SME. Denník. Bratislava: Petit Press 15.5.1995 /% |
| Tvrdili, že sedliak, čím má viac detí, tým je bohatší a vraj detí a fliaš je v dome nikdy nie nazvyš. Azda práve tí mnohodetní rodičia vymysleli, že bohatí ľudia sa pýšia peniazmi a chudobní deťmi, lebo vraj dobré deti najväčšia radosť rodičov. Vzťah rodičov k deťom bol sprevádzaný aj povinnosťou vychovávať ich. Ľud prijal do svojho frazeologického fondu biblický výrok: Kto syna miluje, ten ho i tresce a voľne rozvíjal túto myšlienku v iných prísloviach: __Od mladi sa tŕnik ostrí, aby na starosť bol bystrý__; Ohýbaj ma, mamko, pokiaľ som ja Janko, neohneš ma, mamo, keď ja budem Jano. Veľký dôraz sa kládol aj na dobrý, príkladný život rodičov, lebo vraj lepší dobrý príklad ako Písma výklad. Rodičia mali by byť deťom vzorom a aj ich prvými učiteľmi. Tak sa hovorievalo: mladý vrabec sa učí čvirikať od starého; ako chodí starý rak, i mladý sa učí tak; od starého vola sa učí mladý vôl. %%tip-Zdroj Habovštiak, Anton: Dni sviatočné i všedné. Trnava: Spolok sv. Vojtecha 1995. /% |
| At line 105 changed one line |
| Tvrdili, že sedliak, čím má viac detí, tým je bohatší a vraj detí a fliaš je v dome nikdy nie nazvyš. Azda práve tí mnohodetní rodičia vymysleli, že bohatí ľudia sa pýšia peniazmi a chudobní deťmi, lebo vraj dobré deti najväčšia radosť rodičov. Vzťah rodičov k deťom bol sprevádzaný aj povinnosťou vychovávať ich. Ľud prijal do svojho frazeologického fondu biblický výrok: Kto syna miluje, ten ho i tresce a voľne rozvíjal túto myšlienku v iných prísloviach: __Od mladi sa tŕnik ostrí, aby na starosť bol bystrý__; Ohýbaj ma, mamko, pokiaľ som ja Janko, neohneš ma, mamo, keď ja budem Jano. Veľký dôraz sa kládol aj na dobrý, príkladný život rodičov, lebo vraj lepší dobrý príklad ako Písma výklad. Rodičia mali by byť deťom vzorom a aj ich prvými učiteľmi. Tak sa hovorievalo: mladý vrabec sa učí čvirikať od starého; ako chodí starý rak, i mladý sa učí tak; od starého vola sa učí mladý vôl. %%tip-Zdroj Habovštiak, Anton: Dni sviatočné i všedné. Trnava: Spolok sv. Vojtecha 1995. /% |
| Žena a matka mala v domácnosti a v gazdovstve vážne poslanie. Vravelo sa - a platí to i dnes -, že "dobrý gazda pracuje, múdra žena gazduje". Dobrá žena mala byť aj dobrou matkou aj gazdinou. Výsledky jej práce sa hodnotili príslovím "Aká matka, taká Katka, taká celá je čeliadka". Osobitne sa vyzdvihovala úloha matky pri výchove detí, a to už od ich útleho detstva, lebo __"od mladosti sa tŕnik ostrí, aby na starosť bol bystrý"__. Radilo sa: "Pokiaľ prútik malý, ohýbaj ho," alebo aj: "Ohýbaj ma, mamko, pokiaľ som ja Janko; neohneš ma mamo, keď ja budem Jano." Prikazovalo sa: "Nedávaj dieťaťu všetko po vôli." "V jednej ruke prút, v druhej chlieb", no zároveň sa usudzovalo, že "materinská bitka je polovičatá". %%tip-Zdroj http://dennik.sme.sk/c/2121925/podoby-zeny-a-matky-v-ludovej-mudrosti.html /% |
| At line 127 changed one line |
| Text dokladu __zvýraznené príslovie__ text dokladu %%tip-Zdroj uviesť prameň /% |
| Súdilo sa, že "dobrá žena nepotrebuje vena". Žena a matka mala v domácnosti a v gazdovstve vážne poslanie. Vravelo sa - a platí to i dnes -, že "dobrý gazda pracuje, múdra žena gazduje". Dobrá žena mala byť aj dobrou matkou aj gazdinou. Výsledky jej práce sa hodnotili príslovím "Aká matka, taká Katka, taká celá je čeliadka". Osobitne sa vyzdvihovala úloha matky pri výchove detí, a to už od ich útleho detstva, lebo __"od mladosti sa tŕnik ostrí, aby na starosť bol bystrý"__. Radilo sa: "Pokiaľ prútik malý, ohýbaj ho," alebo aj: "Ohýbaj ma, mamko, pokiaľ som ja Janko, neohneš ma mamo, keď ja budem Jano." Prikazovalo sa: "Nedávaj dieťaťu všetko po vôli." "V jednej ruke prút, v druhej chlieb", no zároveň sa usudzovalo, že " materinská bitka je polovičatá". Medzi matkou a dieťaťom bola vždy silná citová väzba. Ľud to obrazne vyjadril prirovnaním motivovaným domácim roľníckym prostredím. %%tip-Zdroj SME. Denník. Bratislava: Petit Press 15.5.1995 /% |
| At line 133 changed one line |
| Text dokladu __zvýraznené príslovie__ text dokladu %%tip-Zdroj uviesť prameň /% |
| V niektorých prípadoch však aj bez takejto explicitnej opozície deminutívneho a základného pomenovania celkom zreteľne vystupuje vo frazéme práve deminutívny význam istej zložky, napr.: __Od mladi (od mala) sa tŕnik ostrí.__ %%tip-Zdroj http://www.juls.savba.sk/ediela/sr/1992/2/sr1992-2-lq.pdf /% |
