| At line 93 changed one line |
| Text dokladu __zvýraznené príslovie__ text dokladu %%tip-Zdroj uviesť prameň /% |
| Čo ste to prišli hľadať ? — spýtal sa Andrej. Starec sa usmial. Znovu zažmurkal, potom si prstami pretieral oči, dupkal nohami, otriasal zo seba sneh. — Zápalky potrebujem, — povedal. Andrej vytiahol škatuľku, starý mu ju vzal a hneď si ju strčil do vrecka. — Ešte idem tuto, k Nietschneiderovi. V udiarničke mu visia bravčové rebrá a paprčky. No ja odrežem radšej zo šunky. — Naozaj? — čudoval sa Andrej. — Nietschneider už spí. — Pán môj! __Kto spí, ten nehreší__ a kto nehreší, je svätý. Nerušme Nietschneiderovu svätosť ! No šunku stvoril boh na to, aby naše hriešne a reptavé ústa boli nasýtené. Vám darujem túto fujavicu. — Ukázal na tancujúci sneh. — Hľa! Ako plachta sa povlečie za vami a pozakrýva vaše zahnojené stopy. — Zamieril do Nietschneiderovej záhrady. Andrej šiel za ním. Pes začal brechať. Starý pobehol k nemu a čoskoro ho utíšil. Niekoľkokrát ho pohladil, potom odišiel k udiarni, z ktorej sa ešte trochu dymilo. %%tip-Zdroj Šikula, Vincent: Povetrie. Bratislava: Slovenský spisovateľ 1968. /% |
| At line 99 changed one line |
| Text dokladu __zvýraznené príslovie__ text dokladu %%tip-Zdroj uviesť prameň /% |
| Ty, Gregor, zostaneš tu, a ja musím podľa rozkazu nášho delikventa k pánu kapitánovi doviesť — Napred!' zakričal na mňa, akoby ani kvapky zemianskej krvi v mojich žilách nekolovalo. Hľaďže, hľaď, pomyslel som si, aký ti je toto kokoš, a že vraj delikvent! Však som nikoho nezabil, boh ma vidí, hoci som vojak — však som spal, a __kto spí, nehreší.__ To som ešte nepočul, že by bola kedy slávna sedria ((lat.) Vyšší (krajský) súd.) moju starú ako delikventku pred súd postavila, že v noci chrápe, ako čo by dosky pílil, a na to ani nemyslí, že som sa päť rokov trápil, kým som na to privykol. No dobre, mal som čisté svedomie a tak som sa čerta nebál, a pánboh ma zas opustiť nemohol; tak som s ním išiel, až ma zaviedol k pánu kaprálovi. %%tip-Zdroj http://korpus.juls.savba.sk:8080/manatee.ks/annotation?pos=514672492&corpname=prim-4.0-public-all /% |
| At line 107 changed one line |
| ~[...~]Text dokladu __zvýraznené príslovie__ text dokladu %%tip-Zdroj uviesť prameň /% |
| V stoličnom dome trkotali medzi sebou, že ich ani čert nerozumel; ktosi povedal, že to vraj po maďarsky. Či reku po maďarsky, či nemecky, mne to všetko jedno; ja obidve reči síce dobre počujem, ale aj rovnako nerozumiem. Nuž ale, pravda, my roľníci všetko nemusíme vedieť. Pred voľbou všetci Slováci ako molčianska – ej, ba radšej turčianska – repa, a teraz – ani chýru ani slychu. __Kto spí, ten nehreší.__ Pekne — krásne som pri tom vrelom – ale bolo aj teplo v sále – stolično — krajinskom rokovaní v kútiku za dverami usnul v Pánu. Moji kamaráti už ako kláty v rúbanisku okolo mňa chrápali – len raz zavolá pán Osvícený: „Ticho, roľníci, nespite tak hlasno, však pre vás ani rokovať nemôžeme! Keď sa o krajinské veci nestaráte, môžete radšej doma kvokať!“ – A to mal, pánubohuprisám, pravdu. %%tip-Zdroj http://korpus.juls.savba.sk:8080/manatee.ks/annotation?pos=515435771&corpname=prim-4.0-public-all /% |
