| Pri druhej tabuli, kde sedelo nižšie zemianstvo, predsedal pán Adam a zabával sa s pánmi bratmi. Keď Štefan voviedol dnu Matiáša a Petra, vicišpán vstal a išiel mu v ústrety, podal im ruku a vyriekol: „Akože ma teší, páni bratia, že ste poctili môj príbytok — no nechže sa vám páči sadnúť — a odpustite, že sa vám viac ujsť nemôže, len čo ste našli — ale sami ste sa tak neskorým príchodom pokárali, lebo __kto neskoro chodí, sám sebe škodí__, a aj mňa, že ste ma o vašu milú prítomnosť pripravili.“ Matiáš sa poklonil, Peter pozeral, pozeral do sveta, lebo nevedel, čo odpovedať, bo hocaké sladké boli vicišpánove slová, predsa sa mu neľúbili, ale premýšľať nemal kedy, bo pán Janko Streleň, človek jeho stránky, čo sa sem tiež, ani nevedel ako, zatáral, od stola k nemu polohlasne prehodil: „Aha, švagor, zišli sme sa ako líšky u blanára!“ %%tip-Zdroj http://korpus.juls.savba.sk:8080/manatee.ks/annotation?pos=514643555&corpname=prim-4.0-public-all /% |
| Nemusím sa báť ohňa, som bezpečný — ten strach by neprijal za osemdesiat zlatých — to sú spolu dve stovky. Vlani a toho roku som zmúdrel. Odpredal som jačmeň hneď v jeseni — a som o dve stovky lepší gazda.“ Rozprával to s takým úsmevom, že ten dvojstovkový osoh bolo mu ozaj vidno na tvári. Len Ondrej nemal zmyslu pre túto radosť pánovu. Nevôľa mu sadla na čelo. „To som ja sem darmo chodil!“ „Ja — mne je ľúto, ale __kto neskoro chodí, sám sebe škodí__. Čakal som vás po ondrejskom jarmoku. Čakám deň, dva, tri, nechodili ste, ani písmo od vás: ja jačmeň Weissovi odviezol.“ „Ale závdavok ste prijali odo mňa.“ „Netajím — prijal som.“ „ Teda sto mier jačmeňa mi dáte!“ „A kde ich vezmem? Ja som ho už predal. “ „Vrátite duplovaný závdavok.“ „To áno — bez všetkého, a čo by kone predal! %%tip-Zdroj http://korpus.juls.savba.sk:8080/manatee.ks/annotation?pos=515128686&corpname=prim-4.0-public-all /% |
